Vitamíny sú pre človeka esenciálne látky, to znamená, že ich musí prijímať stravou, nedokáže si ich v organizme vytvoriť. Vo veľkej časti svetovej populácie sa konštatuje nedostatočný príjem viacerých vitamínov - buď v oblastiach, kde väčšina populácie je podvyživená, alebo aj v rozvinutých krajinách, kde síce ľudia netrpia podvýživou, ale skôr nesprávnou či nevyváženou výživou s nedostatočnou konzumáciou prírodných zdrojov vitamínov.
Existuje viacero spôsobov, ako zvýšiť príjem vitamínov:
- Pomocou výživových doplnkov, čo je efektívny spôsob u jednotlivcov, najmä vo vysoko rizikových skupinách. Pretože ide o „izolované" a často aj syntetické prípravky, ich potenciál často nedosahuje biologickú hodnotu vitamínov z prírodných zdrojov, kde sa vyskytujú v komplexe mnohých iných látok, ktoré regulujú spôsob ich využitia v organizme. Konzumovanie vitamínov v „tabletkách" môže viesť (a často aj vedie) k predávkovaniu, až s možnými toxickými účinkami. Preto tento spôsob nepredstavuje prijateľnú stratégiu na zvýšenie príjmu vitamínov v celej populácii a každý človek by sa mal pred rozhodnutím užívať vitamínové doplnky poradiť s lekárom.
- Bezpečnejšou a účinnejšou stratégiou je pridávanie vitamínov (alebo provitamínov) do základných potravín, ktoré konzumuje väčšina populácie (tzv. fortifikácia potravín). V zahraničí, najmä v USA, existujú aj potraviny geneticky modifikované, napr. s vyšším obsahom beta-karoténu („žltá kukurica", „žltá ryža").
Využiteľnosť a účinnosť pridaných vitamínov závisí od mnohých faktorov. V prvom rade od chemickej štruktúry vitamínu či dokonca od jeho optických izomérov. Napríklad prírodný vitamín E obsahuje len jeden izomér, syntetický vitamín E je zmesou 8 izomérov. Bielkovina zodpovedná za distribúciu vitamínu E v organizme transformuje len niektoré izoméry obsiahnuté v syntetickom prípravku, preto pri rovnakej dávke je účinnosť prírodného vitamínu E 1,5- až 2-krát vyššia. Účinnosť vitamínu E sa experimentálne preverovala predovšetkým v pokusoch na zvieratách - vtákoch alebo drobných cicavcoch (potkanoch), klinické štúdie na ľuďoch chýbajú a prenos poznatkov zo zvierat na ľudí je veľmi diskutabilný.
Podobné je to aj pri vitamíne A a jeho prekurzoroch - beta-karoténoch. Ich využiteľnosť môžu negatívne, pozitívne alebo ešte neznámym spôsobom ovplyvniť viaceré faktory - celkový stav organizmu, výživa, druh karotenoidov, prítomnosť látok potrebných pre ich vstrebávanie a pod. Všeobecne však základné potraviny fortifikované beta-karoténmi preukazujú účinnejšiu premenu na vitamín A v organizme než sa pozoruje pri bežných druhoch zeleniny.
Keď vedci z bostonskej univerzity porovnávali účinnosť beta-karoténov u detí z prírodných zdrojov (špenátu, mrkvy), z geneticky modifikovanej žltej ryže a z čistého beta-karoténu v oleji, zistili, že beta-karotén v žltej ryži je rovnako účinný ako čistý beta-karotén v oleji a účinnejší ako z prírodných zdrojov.
Dánski vedci zase skúmali vplyv fortifikovaného mlieka a chleba vitamínom D u detí a dospelých v zimných mesiacoch, teda v čase nedostatočného slnečného svetla a nedostatočnej tvorby vitamínu D v koži. Potvrdili vysokú efektívnosť tohto postupu pri zvyšovaní hladiny vitamínu D v populácii aj vzhľadom na to, že len málo prírodných zdrojov obsahuje vitamín D.
Záverom možno zhrnúť: najlepší a najprirodzenejší spôsob získavania vitamínov je z pestrej vyváženej stravy. Fortifikácia niektorých potravín vitamínmi je účinnou a bezpečnou cestou zlepšenia saturácie obyvateľstva vitamínmi. Využiteľnosť a účinnosť týchto vitamínov je porovnateľná s prírodnými vitamínmi a zo stravy - na rozdiel od syntetických vitamínových preparátov - nie je možné predávkovanie ani iné toxické účinky.
