1. Zadržiavanie DPH
Štát zadržiava DPH-čku, často až umelo predlžuje daňové kontroly s cieľom oddialiť jej úhradu. Podnikatelia tak bezplatne úverujú štát. Mnohým polročné zadržanie DPH-čky spôsobuje obrovské, ba až likvidačné problémy. Spoločnosti fungujúce s vysokými obratmi ale nízkymi maržami sa fakt zapotia a niektorí sú nútení to riešiť bankovými úvermi, čo ich zas stojí čas a peniaze.
2. Nestabilné legislatívne prostredie a právna neistota
Mnohí by si už aj zvykli, hoc aj na hlúposti, len nech platia. Podnikateľ musí vytvárať hodnoty, zháňať zákazníkov, starať sa o zamestnancov, dbať na kvalitu svojich tovarov resp. služieb. A nie v kuse dávať pozor, kto akú hlúposť zase vymyslel.
Nielenže zákony nie sú jasne a jednoznačne napísané, ani len daňový úrad nie je schopný na jednoznačnú otázku podnikateľa, ktorý si chce poctivo a správne splniť svoju povinnosť, dať jednoznačnú a hlavne záväznú odpoveď. Alebo dá, za tri tisíc eur. Pre drobného podnikateľa maličkosť. No a keď príde reč na prvky retroaktivity, ktoré sa stali súčasťou novelizačného koloritu zmien (naposledy pri novele Zákona o dani z príjmu v prípade odpisov), prevracia oči každý.
3. Nerovnaký meter pre štát a podnikateľa
Štát, dlhodobo hospodáriaci v strate, navyše disponujúci financiami vybranými na daniach, si môže bez problému dovoliť to, čo podnikateľ nesmie. Respektíve môže, ale zo zisku, teda zo svojich zdanených peňazí. Tejto téme som sa venovala v predchádzajúcom blogu.
4. Neplatiči
Neplatiči komplikujú dodávateľom život, spôsobujú (pre mnohých likvidačnú) druhotnú platobnú neschopnosť a fungujú na trhu beztrestne ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu a v tej istej zostave, v tej istej kancelárii, tí istí ľudia s úsmevom na tvári štartujú nový projekt a generujú ďalšie dlhy. Po nich beztrestná potopa.
Problémov je samozrejme ďaleko viac, nateraz prinášame sadu opatrení, ktoré, ak sa nájde politická vôľa, môžu pomôcť mnohým podnikateľom fungovať, niektorým dokonca prežiť:
1. Aby sa systémovo štátom nepodporovalo resp. netolerovalo neplatičstvo, firmy v reštrukturalizácii sa nesmú uchádzať o štátne/verejné zákazky ani byť ich subdodávateľom.
2. Ak sa firma dostane do reštrukturalizácie, môže subdodávateľ bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite vypovedať všetky zmluvné vzťahy alebo pozastaviť pre túto firmu práce aj bez vypovedania zmluvy. Dnešný stav, kedy je firma, ktorej odberateľ je v reštrukturalizácii a je naprosto jasné, že jej pohľadávky neuhradí, povinná ďalej plniť predmet zmluvy na vlastné náklady, je zvrátený.
3. Návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť podať aj jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, ak je táto minimálne 30 dní po splatnosti aj bez toho, aby preukázal ďalšieho takéhoto veriteľa.
4. Ak je faktúra od firmy X vedená v kontrolnom výkaze DPH firmy Y, tak bude platiť nevyvrátiteľná fikcia, že táto faktúra bola firmou Y uznaná ako oprávnená v plnej výške a zároveň sa stane takáto faktúra 60 dní po splatnosti automaticky exekučným titulom. Toto určite zjednoduší a urýchli vymáhanie pohľadávok.
5. Navrhujem predĺžiť lehotu z pôvodných 3 rokov na 5 rokov, počas ktorých nebude môcť diskvalifikovaná osoba podľa Obchodného zákonníka (tzv. Register diskvalifikovaných osôb) vykonávať funkciu štatutára.
6. Navrhujem skrátiť možnosť zadržiavať DPH na maximálne 4 mesiace v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly s tým, že pokiaľ neboli zistené pochybenia spôsobené krátenie dane, bol by daňový úrad povinný od začiatku druhého mesiaca po koniec štvrtého mesiaca zaplatiť dotknutej firme úrok vo výške 15%. Ak by bol 4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB vyšší, tak by platil ten (takto nastavený je sankčný úrok voči daňovníkovi, teda navrhujeme, vice versa, primerané nastavenie. Ak by bola daňová kontrola zrealizovaná do jedného mesiaca s akýmkoľvek výsledkom, nebola by zadržiavaná suma DPH počas tohto mesiaca úročená.
7. Firmu X treba zbaviť zodpovednosti za platenie DPH firmy Y. Toto je typický príklad toho, ako vláda zbavuje zodpovednosti svoje kontrolné orgány a presúva ju na iné subjekty (podobne je to aj v prípade agentúr dočasného zamestnávania, kedy štát presúva svoju kontrolnú funkciu na užívateľskú spoločnosť.) Tento princíp presúvania zodpovednosti je nehorázny a neadekvátny.
Tieto, a mnohé ďalšie opatrenia pripravujeme do legislatívnej podoby. Ostáva len dúfať, že si (aspoň niektoré z nich) vládni poslanci osvoja a schvália. Nepomôžu tým len podnikateľom. Pozitívny dopad pocíti ekonomika na viacerých frontoch. Čím skôr si sociálna vláda uvedomí, že krútiť krkom podnikateľom znamená dusiť ekonomiku, tým lepšie.
