Kamarát

Nikdy už neotvorí srdce, nikdy nepovie slová. Veď život za to nestojí.

Písmo: A^- | A⁺

Doudieraná duša,
rany zahojiť neskúša.
Ničoho sa už nebojí.

Prázdnota ticho v očiach drieme,
padajú vločky krvavo biele,
len slnko, to ich rozpustí.

Tlejú v zime, mrazia v lete,
no kde je tá, čo utiekla,
kedy odpustí...

Nezáleží na iných,
veď ona je stredom vesmíra,
nevie, či nezaspal,
nevie, či kruto nesníva.