Zmenu som postrehla nedávno. Pri tej káve, cigarete a rádiu sa mi zrazu zdalo, že všetko už poznám. Tie isté piesne na mňa hrajú v obchodoch, v kaviarňach a keď idem na party, hučia do mňa z každej strany. .Smutné. Realitu však neoklamete. Poznáte ten pocit keď prvýkrát počujete príjemnú skladbu. Zapamätáte si ju, podvedomky si ju pospevujete. Zrazu príde nával. búm. no a vaša obľúbená sa na vás sype z každej strany, z každého auta a ešte aj tá staršia pani vedľa vás v autobuse ju počúva vo svojom prehrávači. Znechutí sa vám. A tak to ide stále, dokolečka, celý nás život. Nazvať by sme to mohli aj kolobehom hudobných srdcoviek. A vaša zložka Hudba ešte stále plače. Preto poslednú dobu nezapínam ráno rádio, ale počítač. Podľa toho, ako sa zobudím naplním byt žánrami, s ktorými by sa mi v rádiách vysmiali. Skúste to aj vy, káva vám bude viacej chutiť. Mariána Vargu strieda the Ills, ruka v ruke, melodicky zapĺňajú našu kuchyňu. No nepobijú sa. Spolu sedávajú v zložke hudba, občas sa predbiehajú, ktorý sa konečne rozozvučí, no majú sa radi. V skrytu duše. Aj ja mám rada mainstream. Nedá sa ho nemať rád. A kto hovorí že žije iba strašným undergroundom, klame. Mainstreamovým útokom sa nedá vyhnúť. Doprajme si preto aspoň hodinku denne, ráno, s tou voňavou kávou a cigaretkou, pocit inakosti. Začnime deň s melódiou našej nálady a aj keď zrovna prší, deň nám to rozjasní ako nič. Možno príde aj dúha. Hudobná.






