Dva svety. Dva životy, to je jedno ako to nazveme. Predstavujem si to, ako dva kruhy, ktoré sa pretínajú takou maličkou časťou, v ktorej žijem. Ako tá moja bublina.. Ten Dobrý, krásny, nádherný s úžasnými momentmi, ktoré sú aspoň každý týždeň... Ale nie je všetko vždy ružové. Občas je to ten Zlý svet, kde sa večne len bojím a chcem odtiaľ ujsť. Ako keby sa mi v tom darilo..Idem napísať niečo o každom. Ten pekný milujem, je taký moc jednoduchý a nie je tam nič škaredé. Je to magický život, ktorý mi ľudia závidia. No nie v zlom, len v tom najlepšom zmysle slova. Veď kto by nechcel taký život. Priatelia, najlepšia rodina, láska k tancu, láska k písaniu, láska k Chachalandu, láska k veciam, ktoré mi ho dennodenne spríjemňujú.. No je toho dosť čo je pekné. A tie okamihy, ktoré občas prežívam.. To je niekedy také pekné, že neverím že sa to deje mne.. Napríklad keď mi niekto povie ako dobre tancujem, a ešte k tomu niekoho môj tanec skoro rozplače.. Je to skutočne neuveritelné, anii si to neviete predstaviť. Nikdy neviem, či plakať od šťastia, skákať dva metre do výšky, alebo čo..Milujem, keď sa ráno zobudím s krásnym pocitom, že je nový deň, prídu nové zážitky, nové hlášky typu: ,,Saudská Amerika.“ Nové spomienky na ďalší vydarený deň. Ten život mi môže závidieť každý. Aj ja si ho závidím, ako som mohla byť také šťastná a bezstarostná, keď mi je teraz tak hrozne? To si vždy poviem..Keď už som začala bezstarostnosť.. Najlepšia je aj tak tam, kde sa cítim ako doma. Či už Chachaland, najlepší lyžiarsky na svete, ktorý bol už tak dávno..Najlepšia švp na ktorú ani jedna z nás šiestich nikdy nezabudne. Na prestávky, cez ktoré sme sa len smiali a smejeme, len s inými.. To sú momenty, kedy zabúdam na všetko. Momenty, keď sa smejem na všetkom, usmievam na každého a mám pocit, že nikdy nechcem aby skončili.. Ale končia. S plačom pri ,,Vrav mi“ pri ,,Take a Bow“ a pri rôznych iných pesničkach. Veď žiadny moment netrvá večne..Niekedy je zasa obdobie totálnej nostalgie, ale s úsmevom na tvári. Ďalšia krásna vec na závidenie. Ha ha ha. V tomto období počúvam pesničky ako ,,Glamorous“ alebo ,,Unwritten“ a usmievam sa :) Za to šťastie, čo ma v živote sprevádza. Presne to robím aj teraz. V slúchatkách pesnička, ktorá pre môj život má niečo do seba a ja sa usmievam a píšem. Ten život vie byť krásny aj medzi dvoma kruhmi...Už vidím, ako si na osemnástku budem hovoriť, aké som len ja mala krásne detstvo. Nič mu nechýbalo. Ani spoznanie kvanta nových ľudí. Ani láska. Ani priatelia, jednoducho nič, čo by v mojom živote malo byť. Tak! Ale nie je to len tak, ako som zatiaľ napísala. Neustále ma do toho Zlého kruhu niekto ťahá. Niekto, niečo, jedna jediná správa dokáže zmeniť moje postavenie v týchto kruhoch. Jedna pesnička a všetko úsilie, čo som vyvíjala na nerozmýšlanie nad určitou vecou je preč. Jediná spomienka na časy dobré v časoch zlých a ja sa už nepohybujem v strede mojich kruhov, ale som oboma nohami v tom Zlom. Neviem, či je chyba vo mne, keď ma dokáže úplná maličkosť rozhodiť a stanem sa bezbrannou ovečkou medzi vlkmi. Možno je to pubertou.. Možno je to také ťažké obdobie, že sa deje toto. Nečudujem sa, myslím, že to je tak dáko vo mne, tá citlivosť.. Predsa sa poznám za tie roky. No keby ste vedeli, čo všetko mi chýba k tomu, aby som mala dokonalý život. Čo všetko by chýbalo vám.. Nemám jednu z najdôležitejších vecí, ale tá časom príde. Už som raz písala, že jej verím. Myslím, že to bolo dosť o tom Zlom kruhu. Ďalšie veci nejak extrémne ku šťastiu nepotrebujem. Áno, bola by som šťastná, kebyže mám plné poličky oblečenia, či už toho Zumba, alebo normálneho. Kebyže mám fotky z najrkajších miest na Zemi. Kebyže mám všetko, čo chcem aj v tých najtajnejších snoch, tak by som nemala o čom snívať a život by nebol taký zaujímavý, ako je. Presne ako môj obľúbený citát: ,, Život je zaujímavý práve pre tú možnosť, uskutočniť nejaký sen.“ Paulo Coelho):)
