Jana Sedláčková
Kam som zmizla?
Raz sme s Nell šli do Brna. Krásne to mesto. Cestou späť znova začala...
Slniečko. Aj tak mi zvyknú hovoriť.Milujem tanec, seriály a slová, čo dávajú zmysel.Rada varím, spím a pekne sa obliekam.So svojimi ambíciami raz dovediem mojich známych do hrobu.Raz budem žiť v New Yorku. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Raz sme s Nell šli do Brna. Krásne to mesto. Cestou späť znova začala...
Mohlo byť asi sedem ráno a my sme sedeli na matraci v mojej prázdnej izbe. Poloprázdnej, pretože tam bola len jedna veľká matrac, moja kabelka, ja, ona, nedopitá fľaša niečoho, krabica od pizze a naše myšlienky.
Boli sme s Nell na káve. Dala som si frappe, ako vždy. Čakala som kedy znova prídu tie jej úžasné rady. Aj som sa dočkala....
No matter how You feel, get up, dress up and show up!
Ja ani neviem, či sa mi to páči. Skôr je to na zamyslenie.. Ale aj také musia byť :) Žiadne fjú, je mi teraz dobre. Až na zlú, veľmi zlú vidinu zajtrajška. Ale to nevadí, hor sa do čítania;)
Už dávno som chcela napísať niečo nové, ale až teraz som sa k tomu konečne dostala. Áno, aj keď sa mám do zajtra naučiť asi štyridsať fráz s nejakým divným spojovacím spôsobom po španielsky, (k tomu ešte asi tridsať slovíčok..) A k tomu ešte chémiu a prepísať si ďalších xy vecí...No nevadí! Idem na to.
Ja som vždy tak neskutočne chcela napísať o priateľoch a nikdy som nevedela ako. Nevedela som, či mám napísať meno, pomlčku a ku tomu menu sto slov, ktoré chcem aby priateľ vedel. A nikdy som nevedela ani to, koho tam mám napísať. Jedného? Desiatich? Všetkých, o ktorých si to myslím? Ja vážne neviem. Ale idem sa pokúsiť napísať aspoň vo všeobecnosti o tých mojich. Čiže ak sa tu nájdete, tak viete na čo slúžia komentáre :).
Otvorila som Word, a idem písať. Tak, čo ma napadne. Múza ma riadne nakopla už včera na Zumbe, tak som rozmýšľala ako to bude vyzerať. A prišla som aj na tému, dvojaký život, aký vedie každý jeden človek.. Tak sa poďme pozrieť do toho môjho.
Vďačnosť, jedna veľmi dôležitá vlastnosť, ako raz povedala Vee. Rozhodla som sa, že práve o nej dnes napíšem.
Začalo sa to presne pred štrnástimi rokmi a deväťdesiatimi deviatimi dňami. Dostala som život, ale nie len tak od niekoho. Bolo to od nej, od tej, ktorú neopustím.
Čo? Idem písať o sebe? Áno, idem. Keby som len vedela, čo o sebe napísať. Viete už o mojom živote. No neviete ako ho žijem. Nikto z vás mi nevidí do hlavy. Nikto ma nepozná na sto percent. A síce, možno jeden, dvaja by sa našli..
Idem písať o živote. O tom mojom. V tej mojej magickej bubline so zeleno-ružovými odleskami. Tam žijem. Táto bublina priepustné steny len z jednej strany, dostať sa tam je hračka. Opustiť ju je veľmi náročné na čas a moje psychické zdravie. Takto sa dá v skratke charakterizovať.
Veľmi málo ľudí chápe význam tohto slova. V umení človek dáva a nemusí si brať absolútne nič. Umelec nechce nič späť, stačí mu len úsmev, ktorý vyčaroval na tvárach ľudí...
,,Ľudia mi hovoria, že zo mňa niečo bude keď vyrastiem.. Tak kedy konečne začnem rásť?!"
Je to niečo viac. Niečo, čo slovami len ťažko vysvetlím.. Pokúsim sa. Bolo to dávno, veľmi dávno. Boli to prvé momenty, keď som si uvedomovala, že žijem. A pamätám si ich dodnes. Boh vie prečo.
Možno si o mne myslíš veľa škaredých vecí. Lenže si na omyle, všetko je úplne inak ako si myslíš..
Moje sny ma vždy nútia premýšľať. Nie tie, čo sa mi každú noc snívajú, ale také, ktoré si chcem splniť. Možno sú to len blbé výplody tínejdžerky, ktorá má hlavu v oblakoch. No nie až tak vysoko, lebo sny sa neplnia každý deň a to viem aj ja.
Nechápeš môj strach o Teba, nemôžeš ho pochopiť. Neviem, čím to je. Asi Ti dávam viac, ako si kedy mohla uniesť. Hrnula som sa do nášho kamarátstva zo všetkým, čo vo mne zostalo a myslela som si, že práve Ty si tá, ktorá zaplní diery v mojom srdci. Asi som to brala príliš vážne...
Vždy som obdivovala spisovateľov, ako dokážu svoje pocity opísať na papier. Ja si ich hovorím v hlave, to mi bohate stačí. Lenže tieto prázdniny by som kľudne mohla začať s niečím, na čo mám a na čo som sa nikdy neodvážila, tak dúfam, že to nebude až také zlé.