Sú v ňom určité veci a určitý ľudia. Je plný tanca, písania a striedania nálad ako na kolotoči. Tanec, toho je môj život najplnší. Je so mnou vždy a všade. Hej, isteže ma raz opustí. Ale toho dňa sa nebojím, ja sa s ním poriadne predtým rozlúčim. Písanie. To prišlo tak náhle a tak vhod. Bolo to také spontánne. Zbožňujem, ako ma prepadne túžba niečo napísať. Zbožňujem, ako pocítim to jemné nakopnutie múzy, ktorá sa vo mne prebúdza. Aj zvuky môjho najobľúbenejšieho pera zbožňujem. Áno, aj zvuk ťukania do klávesov môjho starého laptopu. Keď mi niekto pochváli článok, alebo klikne na páči sa mi to, či na karmu, tak to je geniálny pocit. Pre toto to najviac milujem. Môj život je plný ľudí. Tých, ktorých mám rada a tých, ktorých milujem či ľúbim. Tých, ktorí mi robia nervy, tých ktorí ma fascinujú. Tých, ktorí ma vypočujú, tých ktorým som vďačná a zaviazaná. Tých, ktorí ma obdivujú a v neposlednom rade tých, ktorí ma učia. Učia ma veľa vecí, ktoré sa mi časom zídu. Ak sa v týchto ľuďoch niekto našiel, môže to pod článok pokojne napísať, budem rada. Môj život je kľudný, rôznorodý, krásny a zaujímavý. A ešte zmätkársky, neusporiadaný a nestíhateľný. Aj napriek tomu, som spokojná tam, kde som. Žiadne veľké zmeny nechystám, aspoň zatiaľ. Baví ma žiť týmto spôsobom. Prídu aj zmeny v mojom živote. Niečo iné, niečo nové. Jedna taká sa chystá na september. Uvidíme, kam ma dovedie. Nebojím sa, skôr sa teším. Zmeny mi väčšinou prospievajú.. Ešte čo také je v mojom živote?Nedá mi tu nespomenúť moju izbu, miesto kde robím všetko. Aj tancujem, aj píšem, aj snívam, aj plačem, aj sa smejem, aj rozmýšľam, aj čítam. Je tu veľa fotiek, snov, či už splnených, alebo nesplnených. Obrázky New Yorku, staré kalendáre, veľa, veľa kníh. Tombolové lístky zo starých Zumbathonov, ktoré mi prirodzene nikdy nevyhrali, ale sú na to krásne spomienky. Krabička od JEHO darčeku, keďže darček skončil jedného krásneho dňa veľmi zle. Fotky, koláže, výstrižky z novín, citáty, plagátiky všemožných akcií, chachalandské hutery, lístky z koncertov a kín.. Len toto obsahuje moja stena! Ďalej sú v izbe moje poklady, všetky spomienky čo mám. Zrkadlá, ktoré sú dobré len na vymýšľanie nových choreošiek a na to, aby som sa uistila, či pri určitom pohybe nevyzerám ako retard. Podstatnú časť tvoria moje palmy. Či už zarámované v obraze, živé alebo nakreslené na stene. Kaja tvrdí, že je to džungľa. :P Ja tvrdím, že je to môj život v kocke. Moje zážitky, spomienky, sny.. Všetko sa spája s týmto modro-zeleno-žltým kvádrom. Čo tak ešte napísať? V živote mám milujúcich rodičov, skvelých priateľov, veci, ktoré ma bavia. Nemám len jednu jedinú vec, ktorá mi chýba, ale nebojím sa, pretože ona príde. Verím jej. Mám ľudí, ktorí ma podporia v tom čo robím.To je na tom celom živote najkrajšie, či už na mojom alebo Vašom. Môžete si vybrať. Vždy môžete zmeniť spôsob, akým žijete. Môžete to, čo nikto iný. Treba sa tešiť z každej maličkosti a hľadať krásu vo všetkých veciach, čo robíte. Pretĺkať sa životom so vztýčenou hlavou. Treba vidieť svet farebne. To ešte len bude nádhera! Neviem čo viac dodať k môjmu životu. Spokojne si vykračujem po svete v mojej farebnej bubline a je mi fajn. Nenosím ružové okuliare a radšej neriešim veci, ktoré nemajú zmysel. Pretože ma proste prestalo baviť hľadať ho.:P Každopádne, milujem svoj život!
