Sú to malé nepodstatné momenty môjho života, ale ja viem, že si ich navždy zapamätám, ba to cítim už predtým ako sa stanú. Viem že toto je jeden z tých zázračných momentov, ako si ich rada nazývam. Najradšej mám tie tanečné, tých je milión. Napríklad keď vymýšľame choreografie. Kým sa k tomu obe dostaneme, to je pár hodín po Zumbe na Bernoláku. Vymýšľame, meníme, zabúdame, pridávame, upravujeme.. A potom sa to vždy stane. ,,Máme choreošku!“ Už to tu pár krát bolo, čiže žiadna novinka, ale vždy ma obleje príjemný pocit a roztancujú sa mi motýle v brušku. Väčšinou si nakoniec ťapneme rukami a ideme to ešte raz, pre istotu..A pritom sa to začne len s tým že: „Mám pár dobrých pesničiek,“ ozvem sa prvá. „Okačko, pošli mi ich na mail, niečo vymyslíme,“ usmeje sa. A ja už viem ako to celé bude a viem, ako strašne sa teším na ďalšie los momentos mágicos. Hm, kedy ku mne ešte chodia? Keď zbadám nový diel mojich obľúbených seriálov, čo je tak približne dva, tri krát do týždňa. (Kebyže ich sem mám vypísať, tak skončím asi o hodinu, kedy by som sa už mala učiť ako sa povie strácanie biologických rozmanitostí po španielsky. A inak nie Janka, vôbec ti nešibe.) Je to totálna hlúposť, viem, ale som schopná pozerať do toho laptopu až kým sa mi totálne neunavia oči a nemám pocit, že fakt zaspávam. Jeden diel, a zrazu ich je desať. A zrazu už by som aj mala ísť spať, a zrazu je ráno a ja pozerám ďalšie nové diely, čo dávali v noci na ABC. A vďaka nim som sa ešte nezbláznila z mojich častých chorôb, haha.A prečo ich mám tak rada?Lebo ma dokážu uniesť z tohto sveta, samozrejme spolu s knihami. A čo ma dokáže potešiť najviac? Bezpochyby úsmev. Ten si môže dovoliť každý, a je to niečo, čo prijme taktiež každý. Či už od neznámeho uja, ktorého stretávam každý deň v autobuse, alebo od profesorky, ktorá by vám ani nerozumela, keby ste hovorili, či teda tie najkrajšie úsmevy od najdôležitejších ľudí v našich životoch. „Nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel a nikto nie je tak chudobný, aby ho nemohol darovať,“ ako raz napísala moja S. A ja s ňou plne súhlasím. Ďalšie momenty? O tých boli ostatné články. Či moment môjho prekvapenia na oslave, o ktorej mám v notese napísané dve strany, ktoré som ešte stále nebola schopná prepísať do počítaču, alebo sny, ktoré sa splnili, či už mne, alebo mojim priateľom. Písanie? To je iná vec, spolu s tancom. Tie sú tu vždy, a vždy budú. A tieto maličkosti? Stávajú sa každému, len ich treba vidieť.Napríklad pred pár minútami odišla z mojej izby mamča. A aj keď dnes bol len ďalší obyčajný deň, tak moment radosti z toho, že mám nový rodný list a v kolónke otec napísaného iného človeka, trvá do teraz. A keďže je to tieto dni tak, že sa nedokážem zastaviť a niekedy sa nestihnem ani najesť, pretože moje koníčky a povinnosti siahajú až ku môjmu spánku a mojim stálym chorobám, tak sa z týchto momentov teším ako malé dieťa z formičiek na pieskovisku, ktoré ich hneď schytí a začne sa s nimi hrať. Presne taká veľká je moja radosť pri mojich krásnych momentoch, ktoré si nájdem v každom týždni aspoň tri.Zvyčajne nemám na výber, lebo tešiť sa z nejakej Zumba žúrky nemám kedy, pretože sa na žiadnu nedostanem.Zvyčajne si tie momenty skrášlim sama, a vytvorím z nich niečo, čo sa nedeje každému človeku a kadejaký deň. Stačí nájsť v tých stereotypných dňoch nejakú výnimočnú vec čo vám dodáva sily do ďalších dní, inak sa zbláznite.Či už zo španiny, učenia, stereotypu, nudy, alebo hocičoho.Veď tak sa to predsa robí, nie snáď? =) Nájsť si v živote niečo, z čoho sa dá ťažiť aj v ten najupršanejší, najškaredší a najstresujúcejší deň v našom týždni, mesiaci, či roku. A teraz už vážne idem do seba kopnúť tú šálku kávy s kúskom muffina, ktorý som si kúpila cestou zo školy, a idem sa pustiť do tej blbej španiny..Pre ktorého boha som ja išla na bilingvu?
