Aby som bol korektný, začalo to už v auguste 2017, kedy Dankova SNS (vtedy ešte bez členov iných strán v poslaneckom klube) jednostranne vypovedala koaličnú zmluvu z roku 2016. Rozbrojom pravo-ľavej koalície, proti ktorej vzniku sme občiansky protestovali od prvých dní, som sa potešil a dúfal som v jej rýchly koniec. Táto výpoveď však neznamenala odchod. Ako si to máme vysvetliť? Je to koniec koalície, ale parlamentná väčšina ostáva? Prerozdelia sa ministerstvá, ale ostane 76ka? Veľa z nás ostalo zmätených. Vypovedanie koaličnej zmluvy nebol častý nástroj na urovnanie sporov. Nakoniec sa to pomerne ľahko vyriešilo - Fico síce odvolal Plavčana, s Dankom sa však vyrovnal inak. Ako, to si môžeme domyslieť. Na konci tejto mini krízy dokonca Fico Danka pochválil, že je politický talent a koalícia aj s turbulenciami roku 2018 vydržala kompletné 4 roky (tak ako vydrží aj tá súčasná...).
Séria neštandardných vládnych, koaličných, parlamentných a prezidentských riešení pokračovala - rekonštrukciami vlády v roku 2018 s nevymenovaním Joža Ráža ml. za ministra (ktorý sa prekvapujúco stane ministrom päť rokov neskôr), výmenou premiéra Matoviča za Hegera v roku 2021, vznikom menšinovej Hegerovej vlády v septembri 2022, pádom Hegerovej menšinovej vlády v decembri 2022, odchodom Hegera a ministrov z najsilnejšej strany Hegerovej menšinovej vlády v demisii v marci 2023, výmenou Hegerovej menšinovej vlády v demisii za úradnícku vládu v máji 2023, nevymenovaním ministra Huliaka po predčasných voľbách v októbri 2023. Posledný prípad môže dokonca riešiť Ústavný súd SR, ktorý mal posledné roky kopu práce v závažných otázkach právneho štátu, akými bolo posúdenie paragrafu 363, či pri referende. Každý z týchto krokov spôsobil abráziu už aj tak slabých pilierov nášho demokratického zriadenia. Všimol si na Slovensku niekto zo zodpovedných, že vyspelé demokracie fungujú na základe dôvery v inštitúcie, nie v politikov?
Pre veľkú časť populácie je prirodzené ocitnúť sa na strane mučeníka, niekoho, kto je bitý – tak ako bežný predstaviteľ obyčajného Slováka. Bohužiaľ, ako veľakrát predtým, aj teraz sa z vinníka urobila obeť (čo naposledy dokonale využili napríklad Fico, Kaliňák a Gašpar), v prípade Rudolfa Huliaka totiž martýrska pasca opäť úspešne zaklapla. Dôvod nevymenovania? Podľa názoru prezidentky a jej poradcov kvôli konšpiračným názorom o klimatickej kríze a vyhrážaním sa ochrancom prírody. V nepolarizovanej a slušnosťou penetrovanej spoločnosti správne rozhodnutie. V našich podmienkach, so spolunominantami, ktorí čelia vážnym obvineniam zo zneužitia právomoci verejného činiteľa či odborným disproporciám, nesprávny výber obete. Konšpiračné názory totiž nediskvalifikujú politika k výkonu funkcie a vyhrážanie sa mala riešiť polícia, nie prezidentská kancelária. To potom mala riešiť aj vymenovanie rektora Plavčana. Boli toto hlavné dôvody na výmenu starostu Očovej za nebezpečne inteligentného a populárneho Tomáša Tarabu z ĽSNS, ktorého nominácia bola pravdepodobne pôvodne zamýšľaná? Je totiž ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej by tretí a štvrtý v poradí krúžkov kandidátky SNS (Huliak a Šimkovičová) boli ministrami a druhý v poradí, predseda hnutia Život, so silnou podporou tandemu poslancov Kuffovcov, ostal obyčajným poslancom, maximálne predsedom výboru.
Ďalšie víťazstvo pre dezinformačnú scénu si tak pripisuje celá nová koalícia. Protest na podporu poslanca (a nového predsedu výboru pre životné prostredie NR SR) Huliaka pripravil pred Prezidentským palácom ďalší (alternatívno) mediálny ohňostroj. Rečnili Harabin či Kurilovská. Smer sa potešil nakreslenému terču na chrbte pani prezidentky mnohými statusmi a videami, podporujúc mýtus mučeníkov. Taraba s Huliakom získali celebritné statusy. Jediní, kto sa v koalícii za posledné dni nad niečím počudovali, boli Danko s Pellegrinim. Danko z toho, že je ešte v koalícii a Pellegrini z toho, že Hlasu pozastavili členstvo u európskych socialistov. Pelle si však s týmto problémom pre svoju stranu na jedno použitie nebude musieť dlho lámať hlavu, pretože bude mať iné starosti (a radosti). V pravdepodobnom scenári, že sa stane prezidentom, si môže v roku 2027 sadnúť s premiérom Šimečkom, ukázať mu rozhodnutie Ústavného súdu SR a odmietnúť jeho návrh na ministerku životného prostredia, Tamaru Stohlovú. Pani poslankyňa Stohlová sa v žiadnom prípade ani blízko nedá porovnať s toxickým Huliakom. To sa však nedal ani profesor Čentéš s Trnkom, a predsa vymenovaný nebol. Na základe súčasného precedensu by však pri kreovaní novej vlády mohol nový prezident nepekne intervenovať. Dôvod nevymenovania? Podľa názoru prezidenta a jeho poradcov, napríklad kvôli prejavu neúcty k odkazu prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov...čo potom? Pôjdeme pred Prezidentský palác protestovať pre zmenu my?
