Základné pudy
Iracionálny človek má vždy bližšie k svojmu podvedomiu. Komplexné myslenie nemá vyvinuté a opiera sa tak o múdrosť uloženú v ľudskej mysli od nepamäti. Tá existuje vo forme vrodených pudov. Pudy v živote človeka nemožno brať negatívne, udržujú ho pri živote a zabezpečujú kontinuitu ľudstva. Nesmú nás ale ovládať. Človek trpiaci dezoláciou sa však na tieto pudy obracia počas väčšiny svojho bytia. Najsilnejšími sú pre neho pud sebazáchovy či sexuálny pud. Bolo by však chybou označovať ľudí pod vplyvom pudov za emocionálnych, či emocionálne zrelých. Dezolátom často chýbajú najsilnejšie ľudské emócie, akými sú empatia či láska. Jedinú emóciu ktorú preciťujú až nadmieru, je sebaľútosť.
Kult sebaľútosti
Kto môže za problémy dezolátov? Odpoveď je jasná – predsa vždy niekto iný. Najlepšie niekto, kto je slabý, alebo je silný, ale ďaleko. Čiže striedačka neznášanlivosti medzi USA, EÚ a LGBTI s feminizmom, ktoré zjednocujú jednotného nepriateľa – liberalizmus, odvodený od slova liberté – sloboda. A dezoláti neznášajú liberálnu demokraciu. Divné na ľudí, ktorí pre rúška na tvári, kovidové testy a zákaz prekročenia hraníc vykrikovali o potláčaní ľudských práv a fašizme. Štát totiž nemal právo zasahovať do ich životov “totalitnými“ nariadeniami. Prečo? Pretože sa o nich nepostaral. Keď chcete dezolátom niečo vziať, musíte im dať päťkrát viac naspäť. Keď to neprichádzalo, dezoláti urobili to, s čím žijú celý život – začali sa ľutovať.
Ťažké časy
Problematické pre slabo intelektuálne vybavené spoločnosti sú ťažké časy. Keďže takáto spoločnosť nechápe súvislostiam, nemá vycibrené kritické myslenie a navyše je aj relatívne materiálne nezabezpečená, začína prejavovať známky napätia. Nerozumie totiž tomu, že v ťažkých časoch je potrebné pridať, nie ubrať.
Ivan Mikloš povedal, že naše platy a životná úroveň sú príliš vysoké v pomere k našej produktivite práce. Samozrejme, najmä u dezolátov to spôsobilo vlnu pohoršenia. Aj keď pracujú najradšej čo najmenej, nerozširujú si kvalifikáciu, nedoplňujú si vzdelanie a práca ich iba vytrháva z vrodenej lenivosti, cítia sa, že sa narobili dosť. Preto pri každej zmienke o prídavkoch, dávkach, bonusoch, trinástych platoch, či odmenách instantne natŕčajú ruky. Cítia oprávnenie, že im to patrí. Pri Kennedyho slovách „nerozmýšľaj, čo môže urobiť krajina pre teba, ale čo môžeš urobiť ty pre krajinu“, si odpľujú. Najmä ak počujú od starších, že za socializmu stačilo prakticky iba existovať a aj obyčajný človek dostal všetko, čo potreboval. Ako nástupnícky štát ZSSR, tento naratív prebralo súčasné Rusko. Buď ticho, budeš sa mať dobre. Budeš mať ľahký život.
Keď počas pandémie začali dezoláti brániť svoje práva odvolávajúc sa na Ústavu SR a zákony, povedal som si, že aspoň si konečne niečo naštudovali o svojej štátnosti, právach a občianskych povinnostiach. Nikdy nie je na škodu rozšíriť si svoje vedomosti v akejkoľvek oblasti. Po vypuknutí vojny na Ukrajine, až po súčasné sledovanie preferencií si ale myslím, že by svoje práva šmahom ruky odovzdali, ak by sa o nich štát “postaral“. Čiže aby mali kde bývať, čo jesť, čo vypiť, aby sa niekto iný staral o ich deti, a to všetko najlepšie zadarmo. Najmä sa veľa nenarobiť, nesnažiť sa a mať kľud. Kým Matovič to pochopil pomerne neskoro (avšak rýchlo začal podľa toho konať), Fico si už surfoval na svojej socialistickej vlne. Ak však dezolát nedostane, čo požaduje, v ťažkých časoch jeho pud sebazáchovy manifestuje v agresivite. A tú si vybíja na svojich obetiach.
Slabí v oslabení
Veľa našich spoluobčanov si svoju životnú frustráciu ventiluje štýlom šikany na slabších a menšinách. Keď si človek alebo zviera nedokáže pomôcť sám, je pre normálneho človeka štandardom, že využije vrodenú a naučenú empatiu a začne obraňovať, chrániť, pomáhať. Častokrát od toho v minulosti záviselo prežitie populácie. V zdravej spoločnosti sa v kritických chvíľach, akými boli smrť Jána a Martiny, pandémia Covid-19, vojna na Ukrajine, či vraždy pred Teplárňou, vytvorí silné puto súdržnosti a ohľaduplnosti voči druhým. Spoločnosť sa vypne k obetavým výkonom a nakoniec prekonaním kríz vyrastie silnejšia. Čo sa však stane spoločnosti, ktorá nie je takto mentálne nastavená?
Je jednoduché útočiť na slabších. Slabší väčšinou útoky skôr absorbujú ako vracajú, alebo vracajú s oveľa menšou silou. Empatia je u dezolátov potlačovaná, pretože je málokedy bezbolestnou emóciou. Vcítiť sa do útrap a bolesti iných je nepríjemnosť. Nízka hladina súcitu sa prejavuje v dospelosti najmä xenofóbiou, neznášanlivosťou a mizogýniou, manifestovanou agresiou a násilím. Násilie je konečné riešenie u ľudí, ktorí nevedia vyriešiť svoje problémy inteligenciou alebo komunitne. Mozog a inteligencia spojená s dezolátom mu jednoducho neponúka kapacitu na riešenie svojich problémov mierumilovnou cestou, preto je primordiálna fyzická a psychická agresia prirodzeným ochranným mechanizmom. Vidíme to pri potýčkach na uliciach, či v online priestore.
Prejavy tejto neznášanlivosti bohužiaľ naplno prepukli v post-covidovom Slovensku, ktoré sa ocitlo vo svojom druhom SNP nie počas plošného testovania, ale počas záchrany liberálnej demokracie v roku 2023. Dezolát sa cítil dostatočne ohrozený už pred krízovým obdobím po roku 2020. Soroš útočil na námestiach, USA si chcela obsadiť Slovensko (teda jeden hangár na Sliači). Kým počas pandémickej krízy bolo ťažko nájsť vinníka v určitej skupine obyvateľstva (vinní zo všetkého boli hlavne koaliční poslanci a vakcíny), vojnou na Ukrajine sa to zmenilo. Ukrajinci sa pre mnohých stali noví Rómovia.
Ako je možné, že si sem chodia v takých autách? Prečo je ich toľko, keď sa nebojuje na celom území? Prečo im štát hradí bývanie a ako to, že tu berú také dávky? A kto im ešte za to chce posielať zadarmo zbrane? Nuž, z tejto perspektívy to dáva mnohým Slovákom logiku. Sami by chceli auto, dávky, bývanie. Zabudli však, že kým v ich prípade ide o lakomosť, v prípade Ukrajincov o nevyhnutnosť. Prísť o prácu, majetok a báť sa o život svojich detí, to je niečo, čo môžu závidieť iba na Slovensku...nová migračná vlna z maďarských hraníc tesne pred voľbami je už len ako klinec do rakvy.
Tieto faktory však sami o sebe nemusia znamenať vytvorenie plnohodnotného, patrične obmedzeného a agresívneho dezoláta. Potrebuje palivo. A to dodávajú oportunistickí politici vo forme “alternatívy”. Po tejto alternatívnej vlne ostáva v spoločnosti spúšť...
Industrializovaná výroba hoaxov
Priemyselné revolúcie priniesli nevídaný rast a blahobyt, avšak vždy znamenali aj spoločenské problémy a transformáciu. Kým prvé znamenali industrializáciu vojny a industrializáciu genocídy, momentálna revolúcia znamená industrializáciu hoaxov. Čiže konšpirácií a falošných správ, ktoré sa šíria v neuveriteľnom množstve neuveriteľnou rýchlosťou medzi globálnymi spoločenstvami. Odpoveďou na ťažké ľudské problémy sa stali ľahko skonzumovateľné fake news. Žijeme v dobe teoretizácie pravdy.
Je prirodzené, že každý sa cíti vo svojej názorovej skupine najlepšie a tak ju vyhľadáva. Oponentúra sa však najmä na sociálnych sieťach vytráca a ľudia sú viac názorovo vyhranenejší. Dezoláti už prestali počúvať, prestali druhých rešpektovať a ledva iných tolerujú. Od straty tolerancie k nenávisti a násiliu je pritom iba kúsok...technika dehumanizácie, použitá po nástupe nacistickej mašinérie v Nemecku v roku 1933, ktorú prebralo veľa diktátorov v histórii a (naposledy Putin v roku 2014), je najhoršou zbraňou v rukách cynických politikov.
Prototyp slovenského cynického politika
Tradiční národní politici, ako si radi hovoria členovia Smeru, SNS, či Republiky, neváhajú ani sekundu, aby využili nespokojnosť a naivitu slovenských občanov. Hnusná Amerika a Západ, kde sa oceňuje pracovitosť, samostatnosť, vzdelanie, efektivita, kvalita a vysoká pridaná hodnota práce je fuj fuj. Antirúškari, antivaxéri, antiukrajinisti, rebeli s papierom na úrade (je zvláštne že samí títo ľudia uznávajú, že útok by prišiel zo strany Ruskej armády a nie od USA), nadšene aplaudujú. Covid neexistuje, ale vakcínu naňho vymysleli prví Rusi. Fico sa neočkuje, ale povie že covid je strašná choroba, strašná. Núka sa im aj Danko, s bilboardami Stop liberalizmu by radšej bojoval proti Slovákom, čo by zapríčinili vojnu s Ruskom. Čo by sa dalo čakať od Lavrovho klaňača. Hlavné je vziať na kandidátku SNS kandidátov ako sudcu Radačovského, europoslanca za ĽSNS, ktorý posielal Andreja Kisku v rozsudku do Izraela, či Národnej koalície, ktorá hlása o vystúpení z EÚ a NATO. Tak ako Republika. Vďaka masívnej podpore slovenských politikov (masívne podporovaných z Moskvy) vzniká nový tvor – slovenský dezolát. Je suis desole...
Rusko ako nositeľ vysnívaného silného štátu
Silný štát je v mysli dezoláta štát, v ktorom netreba veľa robiť, životná úroveň sa drží vďaka jednoduchému predaju nerastného bohatstva, vodka a chlieb sú lacné, bývanie dostupné a kradnutiu či korupcii sa veľmi nezamedzuje. Kto nekradne, okráda svoju rodinu, kým sa polícia, prokuratúra a súdy prizerajú. Slovensko za Fica. Avšak s jedným problémom, že takému Slovensku chýbal ten príjem z “ničoho”, keďže jediné slovenské bohatstvo je jeho pracovná sila a ukotvenie v obchodnom priestore západu, kde sa hrnú investície. To znamená, že v štáte, ktorý nie je ničím výnimočný ani bohatý, treba tvrdo robiť. A to je pre dezoláta veľký problém. Anglosaský, či germánsky štýl života akútne nevyhovuje týmto jedincom nášho národa. Kradnutie a brutalita ruských hord je predsa len jednoduchšia, akosi bližšia. Preto je USA a EÚ najväčšia pohoroma, aká sa mohla tomuto štátu podľa nich stať. Po niečom túžiť, ale musieť si na to sám zarobiť? To predsa nie je v DNA pravého sloviana! Veď o každého sa štát má postarať, ako vo veľkom Rusku.
Riešenie je v ekonomickej transformácii
Je pravdou, že k mnohým Slovákom v najchudobnejších regiónoch sa prosperita Západu nedostala. Bežný občan sa veľakrát sám cíti členom marginalizovanej skupiny, odstrihnutý od právneho štátu a poriadku, pohŕdajúc ako sám vraví, samozvanými elitami (od prezidentky Čaputovej po liberálnu kaviareň), túžiac po akejkoľvek zmene poriadku.
Kým sa slovenská ekonomika nepretransformuje na ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou, nebudú mať obyvatelia čas rozvíjať svoju populačnú inteligenciu. Investície je preto potrebné alokovať tam, kde je možné dostať sa na túto vyššiu kvalitatívnu úroveň, počnúc vzdelávaním. To si vyžaduje zodpovednú štátnu reprezentáciu a dlhoročné snaženie. Pevne verím, že je rozdiel medzi dočasne zmätenými normálnymi ľuďmi, ktorí žijú poväčšine slušný pracovitý život, iba sú náchylnejší k načúvaniu profesionálnym klamárom, s trvalo skazenými primitívmi, ktorých je na Slovensku minimum. Ak sa však o politiku bude starať tento dezolát, po voľbách bude najlepšou exportnou surovinou jediné bohatstvo Slovenskej republiky – jeho ľudia.
Naša voľba
Nie každý človek je dobrý, s tým sa treba zmieriť. Hlavnou otázkou v demokratickej spoločnosti však je, či sú dobrí ľudia vo väčšine. Pri tom počte dezolátov, ktoré sa vyrojilo na Slovensku v posledných rokoch to bude v našej žiletkovej demokracii, kde rozhoduje o osude krajiny aj jeden hlas poslanca, tuhý boj.
Posledné štyri roky sme boli svedkami bezprecedentných udalostí, ktoré sa zapíšu do dejín ľudstva. Susedíme so štátom, ktorý zvádza najväčší boj v Európe za poslednú generáciu. Boj sa presúva ku nám. V sobotu bude každý z nás Slovenskom a Slovensko budeme my. Neprepusťme ho dezolátom, urobme ho našim! Poďme voliť!
