Smerom do právnej temnoty
Právo a spravodlivosť nie je iba fráza, či názov poľskej politickej strany, ale základ každého štátneho zriadenia. Premiér Fico, ešte ako líder opozície, často používal označenie „právny štát“. Právny štát je súborom dohodnutých pravidiel medzi občanmi a zástupcami štátnych inštitúcií zriadenej Ústavou SR. Svojimi slovami ale Fico odkrýval, že mu právny štát v tomto formáte jednoducho vadí a svojimi činmi dnes potvrdzuje, že ho chce nielen ignorovať, ale aj deštruovať.
Protizákonné pokyny zo Súmračnej (presťahovanej do Úradu vlády na Námestí Slobody), ktorými boli potretí nepohodlní policajti, boli iba prieskumnou misiou pred hlavným útokom. Ten prišiel v podobe brutálneho útoku na Úrad špeciálnej prokuratúry, Súdnu radu SR, Úrad inšpekčnej služby MV SR, trestný zákon a parlamentné výbory. Ak by sme ostali pri vojenskej terminológii, najpresnejšie to označil môj brat Ivan, timlíder SaS pre obranu – Fico jednoducho využíva americkú taktiku „shock and awe“. Tesne pred inváziami v Afganistane a Iraku USA použilo excesívnu silu v podobe diaľkového ostreľovania, bombardovania a využitia špeciálnych jednotiek na vyradenie hlavných obranných a infraštruktúrnych cieľov nepriateľa. Obrancovia boli z rýchlosti a rozsahu tak paralyzovaní, že ostali jednoducho v „šoku a úžase“. Fico tak strieľa svoje Kinžaly cynicky presne, zanechávajúc obrovskú právnu spúšť, kým občianska spoločnosť a demokratická opozícia žasne. Dúfajme, že súčasný premiér je skôr ako Putin na Ukrajine a týchto presných rakiet nemá až toľko, ako sa nás snaží presvedčiť...
Zahraničie reaguje
Toto nehumánne útočenie na základy spravodlivosti právneho štátu rázne odsúdilo aj zahraničie. Výrazne k tomu prispela Európska komisia, ktorá upozornila na dopady rušenia Špeciálnej prokuratúry. Aspoň vieme, že im budúcnosť nášho štátu nie je ukradnutá, ako to prezentujú rôzne konšpiračné média. Ostrý symbol vyslal aj prezident Českej republiky, Petr Pavel. Ten sa s partnerom Orbána v EÚ a prisluhovačom Moskvy odmietol stretnúť v stanovenom termíne, ktorý nebol pre prezidenta ČR vyhovujúci. Signály z mnohými Slovákmi nenávidenej EÚ by mohli byť pre Fica reputačne ukradnuté, diplomatické problémy s naším bratským susedom v krajine plnej československého sentimentu by mohli spôsobiť značné pochybnosti aj v tábore podporovateľov súčasnej koalície. Ficovi však nateraz pred domácim publikom reputačné riziko nehrozí. Prezidentka Čaputová totiž intervenovala a (opäť)hodila Ficovi pomocné koleso. Niektoré politické kroky prezidentského paláca asi nikdy nepochopím...
Kultúra s nevhodným obsahom
Pre novú vládu a jej ministerku kultúry, ktorá ju nevie ani definovať, je kultúra abstraktný pojem. Konflikt kroje a ľudovky verzus plagáty SND a obrazy mužských aktov sú bizarným nepochopením umeleckej obce. Hľadanie (triedneho) nepriateľa v kultúre a inteligencii pripomína komunistické maniere. Umelci majú tvoriť na základe toho, čo je vhodné - podľa vládnucej partaje. Na to, čo posúdia samozvaní sudcovia vkusu ako umenie s nevhodným obsahom, verejne útočia. A tak sa presúvajú už aj tak biedne dotácie z moderných častí umenia, ktoré nás držia v civilizovanom svete, do triedne vhodnej sféry. Môžeme tak predpokladať, že v najbližších rokoch už neuvidíme priamy prenos odovzdávania cien DOSKY na RTVS (ktorej zakladateľmi sú bývala ministerka kultúry Silvia Hroncová a dúfam budúci minister kultúry René Parák), či štátnu podporu prebiehajúceho Bratislava Design Week 2023...
Vyznávači Che Guevaru sa povenovali aj svojmu ďalšiemu problému, NGOčkám. Ževraj mimovládky ovplyvňujú verejnosť a pre štát sú nebezpečenstvom. S týmito tvrdeniami výnimočne súhlasím. Mimovládky skutočne ovplyvňujú verejnosť pomocou hendikepovaným, prenasledovaným, utekajúcim, zneužívaným, závislým, starým, chorým, mladým, talentovaným, tým, ktorí nemajú hlas a skutočne sú nebezpečenstvom pre neschopný a skorumpovaný štát, ktorý mnohokrát (lepšie) nahrádzajú.
Mlčiace média aj akademická obec
Zdá sa, že občianska spoločnosť bola porazená aj na miestach, ktoré si užívajú relatívnu politickú a finančnú nezávislosť. Niektoré médiá, ktoré sú viacerými zástupcami vlády označované putinovským žargónom ako nepriateľské, reagovali svojsky –chamberlainovským appeasementom a pozývaním na rozhovory i zástupcov vlády, akými je napríklad ex-kotlebovec a podpredseda vlády Tomáš Taraba. Zaujímavý prístup. Kým sa Fico snaží dopracovať k určitej forme cenzúry, zjednotenie aspoň printových médií k odporu, aký sme videli v minulých rokoch, aj kvôli prebratiu ich veľkej časti vplyvnými finančnými skupinami, nehrozí. Veľa čitateľov, ktorí už aj tak spokojne surfujú na alternatívnej vlne, by to síce nezasiahlo, ale akýkoľvek synchronizovaný odpor by bol veľmi dobrým signálom pred aktuálnymi pochodmi. Taktiež sa prakticky podarilo definitívne potlačiť aj investigatívnu žurnalistiku, keďže nástupca Jána Kuciaka sa doteraz neprejavil a neohrození novinári ako Vagovič, Daniš či Korda sa investigatíve prestali venovať a viac menej sú iba komentátori. Zlé správy pre demokraciu.
Nepotešila ani akademická obec, ktorá má od svojej predchodkyne z novembra 89 zatiaľ ďaleko. Momentálne je vo svojom klasickom móde, známom od rozdelenia Česko-Slovenska – väčšina sa teší súčasnej „normalizácii“, menšina, ktorá sa neteší, je radšej ticho. Akademická obec je verným obrazom slovenskej štátnej správy – ozve sa až vtedy, ak im niekto siaha na financie a organizáciu, ako v roku 2021. Kým im táto vláda na tieto „základne piliere nezávislosti“ nesiahne, tak sú v poho. Čo z toho, že v testoch PISA sme skončili za rozvojovými krajinami a o body pre VŠ a VaV súperíme v skupine s Rumunskom a Ukrajinou, ako v nadchádzajúcom futbalovom EURO 2024. Kdeže nám to za humny naše bratské Česko utieklo...
Výraznejšie sa z akademickej obce ozýva iba dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave, Eduard Burda. S podpornou analýzou pre zrušenie Špeciálnej prokuratúry. Ten istý Burda napríklad obhajoval nadužívanie paragrafu 363, či obmedzenie predaja stíhačiek MiG-29. Burda je podľa poslankyne Kolíkovej hanbou akademickej obce. Dopad jeho vyjadrení je dôležitý najmä pre váhajúcich voličov, ktorí majú stále dôveru v odbornosť univerzitných expertov. A ktorého hlasnú trúbu rado využíva súčasné politbyro na legitimizáciu právnych defenestračiek. No čo mladí, už cítime tie vibrácie minulého režimu?
Hľadá sa Leadership
V bohužiaľ poslednej knihe Henryho Kissingera Leadership (v preklade Umenie politickej stratégie, 2022), úvadza hlavné predpoklady pre úspech výnimočného politického lídra – znalosť histórie a intuitívne predvídanie budúcnosti. Vlastnosti, ktoré by ste u končiacich lídrov opozície - Sulíka, Matoviča a Remišovej – hľadali márne. Momentálne je už jasné, že sa generačná výmena za Dzurindu, Bugára a Fígeľa nevydarila. Pôvodne nová a energická politická garnitúra rokov 2010 až 2023 nemala vôľové vlastnosti presadiť politické ciele svojích strán do reality, aj keď od voličov dostala pred tromi rokmi dôveru ústavnej väčšiny. Na ich úspechoch a neúspechoch musí stavať nový leadership na čele so Šimečkom, Majerským a tým, kto prevezme žezlo po Sulíkovi (v strane sa zatiaľ najviac hovorí o Braňovi Grohlingovi).
Aj keď začiatky novej demokratickej opozície sú rozpačité, zdá sa, že sa zoskupuje do kvalitného a pomerne jednotného šíku. Aj zhromaždenia ukazujú, že občianska spoločnosť sa prebúdza s ochotou podporiť nových lídrov. Dúfajme preto, že nová politická generácia bude skôr nasledovať odkaz geopolitického génia Henryho Kissingera (ktorému na moje príjemne prekvapenie vyjadrili verejné uznanie napríklad prezidentský kandidát Ivan Korčok, či poslanec Juraj Krúpa) ako čitateľov Malého princa, ktorý za svoj úspech nevďačili svojej genialite, ale (dočasnému) úpadku leadershipu Smeru.
Ochutnávka života za železnou oponou pre mladších
Pre novú generáciu Slovákov, ktorí sa narodili už po páde železnej opony, tak ako aj ja, mám zlé správy – ďalšia sa pomaly odlieva a je to ešte horšie v tom, že sa do nej (na rozdiel od minulosti) Slovensko zaodieva dobrovoľne. Dobrými správami najbližších mesiacov bude iba osviežujúci presah intelektuálneho myslenia v politike, kultúre či školstve, ktorý bude o to viac žiariť cez štrbiny novo ukutej železnej opony. V našej generácii sa po 16+ rokoch vlády červenej strany so svojou vlastnou ekonomickou a právnou realitou pomaly ukotvuje negatívne spojenie „ako za Smeru“ v podobnej analógii, ako mali naši rodičia a starí rodičia v spojení „ako za socializmu“.
Mnoho ľudí je však po voľbách spokojných. Vravia, že aspoň je kľud. Konečne sa prestali hádať Sulík s Matovičom a Kollárom. Pripomína mi to repliku v knihe Wolf Hall, keď pravá ruka anglického kráľa Henryho VIII. reformátor Thomas Cromwell po poprave kráľovnej Anne Boleyn trefne poznamenáva, že áno, prichádza kľud – ale taký, ako keď líška odíde z návštevy kurína. Nastáva rozľahlé ticho, pretože už nemá kto vydať zvuk...
