V roku 2018, mesiac po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa ocitol Robert Fico v podobnej situácii, v akej je dnes – bol poverený zložením novej vlády. Cez svoju podržtašku, miestodržiteľa na premiérskom kresle Petra Pellegriniho, navrhol vtedajšiemu prezidentovi Kiskovi “nový” kabinet. Staré mená boli premiešané s niekoľkými staronovými, až po najväčšie prekvapenie na pozíciu ministra vnútra - Joža Ráža mladšieho. Keďže išlo o kontroverznú osobu syna známeho speváka a priateľa čerstvo odvolaného Roberta Kaliňáka, nominácia bola ťažko priechodná. A ani neprešla. Andrej Kiska rozhodol, že vládu v takejto zostave nevymenuje. Čas ukázal, že to bola chyba.
Vláčik dočasných ministrov vnútra Drucker - Pellegrini (Drucker si po de facto vyhadzove zo stoličky ministra zdravotníctva nemá problém sadnúť aj dnes do vlády s ľuďmi, ktorí sa o to postarali) skončil pri mene, ktoré bolo podľa mňa plánované od začiatku. Bývalej štátnej tajomníčke Ministerstva vnútra SR Denise Sakovej. Tá vybrala nového prezidenta Polície SR, Milana Lučanského, z pozície dôveryhodnej ministerky stabilizovala ministerstvo a vrátila mu značnú časť stratenej dôvery. Nakoniec sa stala novou hviezdou ľavicového neba, vďaka svojej dobrej reputácii vo verejnej funkcii získala v roku 2020 za Smer 144 000 hlasov a v roku 2023 dokonca 168 000 hlasov (v Hlase skončila druhá po Pellem). Úspechy, ktoré by Jožo Ráž mladší nemohol nikdy dosiahnuť. Od začiatku totiž nemal kredibilitu. Obávam sa, že s nedávno zverejnenými menami na ministrov novej vlády Fico IV ide o podobnú hru. Hneď sa objavili výzvy prezidentke Čaputovej na nevymenovanie mien z korupčných káuz, či petícia proti údajnému novému ministrovi kultúry, predsedovi Života - NS Tomášovi Tarabovi (ten mimochodom svoje ministerské ambície stihol dementovať).
V politike je veľmi dôležitá reputácia. Reputácia bojovníka proti mafii, reputácia človeka so zdravým rozumom, reputácia odborníka na financie. Niečo, čo potencionálne výkonné kádre novej koalície postrádajú (hlavne v SNS), alebo majú pošramotené (hlavne v Smere). Keďže Fico je zvyknutý (asi ako jediný vrcholový politik na našej scéne) myslieť niekoľko ťahov dopredu, bude sa snažiť poškodiť najmä reputáciu prezidentky Čaputovej. Ak jeho kabinet bez námietok vymenuje, bude znášať hnev svojich stúpencov. Ak bude žiadať výmeny osôb, zožne hnev voličov nových šéfov. V prípade predloženia toxických mien môže taktiež ísť o zásterku na vymenovanie pôvodne mienených, ako v roku 2018. Pre novú koalíciu sú obe možnosti výhrou, pre demokraticky zmýšľajúcich občanov by nebola výhrou žiadna možnosť. Jedna možnosť je ale lepšia ako druhá. Prekvapujúco nie tá, v ktorej by prezidentka toxických ľudí nevymenovala.
Ako som už spomínal, reputácia je veľmi dôležitá a s vládou získava ešte viac na hodnote. S jej stratou sú spojené nespočetné domáce a zahraničné politické riziká. Riziko pozastavenia časti eurofondov. Riziko vylúčenia strany Smer SSD z rodiny európskych sociálnych demokratov (update: dnes bolo členstvo Smeru a Hlasu v PES pozastavené). Riziko vypuknutia nových káuz a škandálov. Riziko priblíženia sa k Rusku či Orbánovi. A to najhoršie, riziko poklesu preferencii a riziko straty kredibility. Spomeňme si na prejav prezidenta Kováča z roku 1994, v ktorom Mečiarovej vláde vyčítal stratu morálneho kreditu. Tieto riziká budú značne eliminované výmenou toxických osôb za uhladenejšie kádre. Výsledok však bude pre Slovensko podobný – kleptokracia v peknom obleku bude stále len kleptokracia. Ako bonus však bude, v prípade obštrukcií s menovaním členov vlády, otvorená možnosť na ďalšie útoky na prezidentský majestát, prezidentku Čaputovú a každého kandidáta, ktorý zdieľa jej hodnoty - pol roka pred prezidentskými voľbami.
Či už bude na tom alebo tomtom (Andrej Danko ©) ministerstve sedieť Harkonnen, Ork, Sith alebo Slizolinec, to môže byť pre demokratickú časť spoločnosti plus mínus jedno. Nemali by sme ich už medzi sebou rozlišovať, tak ako sa ešte do minulého týždňa rozlišoval Pellegrini od Fica. Sú jedno a to isté. Pre nás nie je nikto z nich lepší. Oni sa ale medzi sebou (a hlavne svojim elektorátom) rozlíšiť vedia. A pre nich môžu byť niektorí z nich horší. Preto by bolo vhodné konečne začať hrať šachovú partiu s Ficom a myslieť minimálne jeden, ak nie dva ťahy vpred - na voľby 2024, a možno aj voľby 2027.
