Zlom naprieč Slovenskom
Majú lekári dosť, alebo málo? Môže za vojnu Rusko, alebo Ukrajina? Je členstvo v EÚ a NATO prospešné, alebo škodlivé? Hymna má byť nezmenená, alebo upravená? Kultúra má byť nezávislá, alebo riadená? Štátne vyznamenanie si treba prebrať, alebo ho treba odmietnuť? Nepodať ruku je vyjadrenie názoru, alebo neslušné gesto? Vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zastupuj záujmy všetkých občanov SR? Na tieto otázky si naša súčasná vládna garnitúra odpovedá celkom jednostranne, čím vytvára tyraniu väčšiny na úkor názorových a politických menšín. Takýto prístup nepodnecuje iba polarizáciu spoločnosti, ale rovno ju začína lámať.
Termín zlom je v geológii definovaný ako seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra charakterizovaná poruchami poklesového charakteru. Myslím, že poruchami poklesového charakteru dnes trpí značná časť spoločnosti a verejných činiteľov. Medzigeneračné, ekonomické, svetonázorové, národnostné, či pohlavné rozpoltenie sa môže stať nezvratným. Namiesto Demokratov a Republikánov v USA to môže byť Sever a Juh v Kórey. Mentálne, politicky, ekonomicky a aj fyzicky.
Bohužiaľ, aj reálne ekonomické faktory rozdelili názor na prosperitu západného sveta na Slovensku medzi tých, čo ju majú a uvedomujú si to, tých čo ju nemajú a uvedomujú si to a napokon na najdôležitejšiu skupinu, ktorá je vždy jazýčkom váh každých volieb – tí, ktorí prosperitu majú, ale neuvedomujú si to. S tými hrá štvornásobný premiér šachy celú svoju kariéru, keď ich burcuje, ako sa majú zle počas jeho pobytu v opozícii, a presviedča ich, ako sa majú dobre počas jeho vládnutia. Keď si táto skupina začne objektívne myslieť, že sa má zle aj za Fica, začína sa urputné hľadanie externého vinníka (čo momentálne sledujeme v priamom prenose od roku 2018 – Soros, LGBTI, progresivci, Ukrajinci, Majdan).
Racionalita verzus emocionalita
Aj keď si niektorí namýšľame, že kapitalizmus a demokracia vždy stojí na strane rozumu a pravdy, vo väčšine štátov s veľkou časťou nekritického obyvateľstva, to je naopak. Škandinávia, tam je to viac menej jasné. Postkomunistické krajiny východného bloku, nie veľmi. Pre Slovensko platí, že sa premiérom stal vždy ten, kto vzbudil najviac emocionálnych odoziev. Mečiar a jeho národ, Dzurinda a integrácia so Západom, Fico a sociálny štát, Matovič a pomsta korupcii. Kým sa ešte donedávna viedli diskusie ako reformovať školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúru, dnes je pre Fica IV emočným vypätím burcovať proti ideologickým hrozbám. Zrazu nemusia byť ani diaľnice, školstvo nemusí byť také kvalitné, do nemocnice môže byť aj do ďalekého mesta. Hlavne, že nie je LGBTI. Nevadí, že je tu skôr ŠTBTI alebo KGBTI. Hlavne, že nie sú Ukrajinci. Nevadí, že plyn už nikdy nebude lacnejší aj keď zomrie ďalších niekoľko tisíc ľudí. Tak málo stačí k spokojnosti skromného ľudu, ktorý sa bude musieť uskromniť ešte viac. Problémom tejto (dúfam iba dočasnej) väčšiny, je kritická, vzdelaná, úspešná a svetaskúsená názorová menšina. Tí na námestiach. Učitelia, študenti, umelci, ale aj normálne zmýšľajúci občania.
Téma volieb
Hlavnou témou predčasných volieb (ktoré skôr, či neskôr budú), ale nebudú reformné snahy, nebude konsolidácia, nebude korupcia, nebude LGBTI. Témou pre Slovensko bude, či prežije v dnešnom svete. Ako celok občiansky, spoločenský a geografický. Vo svete, v ktorom Putin vojensky a hybridne útočí na okolité štáty, členovia EÚ vyzývajú na vystúpenie, Trump zvažuje anexiu Grónska a Panamy, Xi Jinping si brúsi paličky na Taiwan, Orbán rozdáva mapy veľkého Uhorska, Nemecko ekonomicky stagnuje a má v ňom šancu vyhrať neonacistická strana, Poľsko a Ukrajina disponujú najväčšími armádami od 2.svetovej vojny, sa na Slovensku k moci dostali nepripravení, intelektuálne zakrpatení, rusofíliou penetrovaní diletanti, so streleným premiérom a latentným prezidentom na čele, ktorí majú problém rozbehať katastrálnu katastrofu. Alebo upozorňujú na mimozemskú inváziu. Alebo používajú SIS na kontrolu slohových prác. Alebo nechávajú zakladať partizánske milície Brat za Brata cudzej mocnosti. Alebo vyzývajú fackať deti. Alebo chodia na výlety do Vietnamu. Alebo vydávajú lístky zadarmo policajtom.
Stále je nádej
Nie, takto riadené Slovensko v takto komplikovanom svete nemá šancu prežiť v tejto podobe. Ak zmena nepríde rýchlo, zmena to bude iná. Máme však veľkú nádej, že to takto zle nedopadne. Otvorené listy umelcov, psychológov, a dnes aj akademickej obce a študentov, nie sú iba zúfalým výkrikom do tmy. Tisíce ľudí na námestiach nie sú iba západom zmanipulovaný dav. Sme to my, občania Slovenska. Sme to my, obyčajní ľudia a zároveň elita národa. Ak sa dostatočne zmobilizujeme, ochránime Slovensko!
