Zadunajsko, Zakarpatsko
Kým štáty a občania západného brehu Dunaja a Moravy a severne od Karpát definitívne ukotvili svoju zahraničnopolitickú orientáciu v štruktúrach Západu (Česko, Poľsko a Baltské krajiny), súčasný premiér by nás najradšej videl v tretej Zadunajskej lige Karpatskej kotliny s Maďarskom, Srbskom, Rumunskom a Bulharskom. Morálne aj ekonomicky. Našťastie, súčasné protesty, strata prestíže u zahraničných partnerov a preferenčne klesajúca SNS naznačujú, že štát orbánovského typu veľkej časti občanov Slovenska nie je veľmi pochuti.
Občianska spoločnosť sa (opäť) prebúdza
Našťastie, história nášho národa už viackrát ukázala, že keď je najhoršie, občianska a demokratická spoločnosť sa vie zomknúť. Vyzerá to tak, že rok 2024 môže byť ďalším nástupcom rokov 1989, 1998 a 2018. Veľmi pozitívne je, že k najväčším protestom od pochodov za Jána a Martinu sa pridávajú nielen protestujúci občania, ale aj osobnosti verejného a politického života. Únosu spravodlivosti sa verejne postavili manželky a sestry odstavených vyšetrovateľov, osobnosti novembra 89, umelci, aktivisti, či študenti. Aj keď mnohí z týchto ľudí, ktorí sa ozývajú, riskujú stratu súkromia, pokojného života alebo kariéru, nič neprekoná stratu najväčších osobností, ktoré sú bohužiaľ opäť privolaní, aby zopakovali svoj príbeh. Ide o rodičov Jána, Martiny a Daniela Tupého. Ak existujú najhoršie príklady zneužitia moci, porušenia prísahy a straty osobnej integrity, tak si ich zažili rodinní príslušníci obetí od ľudí pohybujúcich sa pri súčasnej garnitúre, ktorí dovolili mafii (ktorej sú vlastne súčasťou) vyriešiť si svoje problémy násilnou cestou. Hnus a hanba!
Korčok bude novým prezidentom
Do 31.januára uzavretá kandidátka na prezidenta SR priniesla - nijaké prekvapenia (Korčok, Kubiš), neprekvapivé prekvapenia (Pellegrini, Harabin, Kotleba) a nechcené prekvapenia (Danko, Matovič). Pri alarmujúcej absencii ženskej kandidátky som očakakával, že hnutie OĽaNO prinesie do boja niekoho z trojice Remišová – Záborská - Šofranko. Napokon to dopadlo ešte horšie. Je taktiež alarmujúce, že o post prezidenta sa uchádzajú až traja predsedovia parlamentných strán a až dvaja z troch koaličných. To naznačuje, že trafiky na pozície ústavných činiteľov sa súčasnej koalícii už ani neunúva zakrývať. Predpokladám, že tak ako v roku 2015, ani teraz nebudú mať voliči vládnych strán vierohodne zodpovedané na otázku – prečo? Prečo by sa mal stať predseda parlamentu či podpredseda parlamentu pol roka po svojom zvolení prezidentom SR?
V duely druhého kola Pellegrini – Korčok bude za kratši koniec ťahať Pellegrini. S najlepšou analýzou, prečo sa tak stane, prišiel prezidentský kandidát (takto ho teraz bude asi patričné volať) kapitán semafor Andrej Danko, ktorý odporúčal kandidatúru radšej Ficovi, ktorý by mal väčšiu šancu na výhru. Aj podľa mňa počítal správne. Kým voliči Danka, Harabina, Kotlebu by v druhom kole takmer určite podporili Fica, s ktorým majú veľa prienikov vo svojej životnej filozofii, je málo pravdepodobné, že sa prívrženci SNS, ĽSNS, Života – NS, Národnej koalície, Vlasti či samotného Smeru budú masívne tlačiť pred urnami so zakrúžkovaným Pellegrinim v obálke. Ten je jednoducho príliš proeurópsky a príliš liberálny. Vlastnosti, s ktorými Robert Fico nemá žiadny problém...
Preto je pri súčasnej vlne mobilizácie a jednoty občianskej spoločnosti a pri uveriteľnosti Ivana Korčoka v jeho pozícii kandidáta obrovská šanca na jeho úspech, čo naznačujú aj vyrovnané prieskumy, ktoré neodzrkadľujú oveľa menšiu poznateľnosť značky Korčok oproti Pellegrinimu. Tá sa počas predvolebných diskusií ešte diametrálne zvýši a nabalí so sebou efekt Zuzany Čaputovej. Na druhú stranu, bolo by možno zaujímavé vidieť návrat Hlasu do Smeru po strate svojho predsedu, ale scenár s Pellegrinim prezidentom a Ficom premiérom si radšej ani nepredstavujme...
Študenti na pranieri
Študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na čele s Marekom Janigom si v polovici januára vypočuli z úst niektorých členov Akademického senátu UK poburujúce komentáre. Po premiérovi Ficovi sa do Janigu obul bývalý smerák a dnes odborný asistent na Právnickej fakulte UK Anton Martvoň, ktorý ho obvinil z politickej koordinácie s Jurajom Šeligom, na základe geografického pôvodu oboch mužov (z Oravy). Pridala sa aj bývala rektorka Akadémie PZ (dnes povýšená na štátnu tajomníčku Ministerstva vnútra SR) Lucia Kurilovská, ktorá vyčítala Janigovi kritiku svojho pedagóga a dekana Právnickej fakulty UK, nového predsedu štátnej volebnej komisie a poradcu ministra spravodlivosti Suska, Eduarda Burdu, či politizáciu procesu rušenia ÚŠP.
Našťastie, pán Janiga sa úspešne a vecne obhájil, keďže sa nepovažuje za odborného oponenta svojho pedagóga a politizáciu študenta si mohol odpustiť skôr premiér. Pani Kurilovská bola opäť argumentačne na vode. Asi doteraz nevie, čo je to morálna zodpovednosť za postrelenie študentky bývalým príslušníkom ruských Specnaz a zjavne po svojej zbesilej jazde v Senci ani čo je to zákon a platenie pokuty. Dekan Burda pre zmenu neprišiel na verejnú diskusiu ohľadom rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá sa konala na pôde jeho fakulty. Je jasné, že tieto reakcie boli účelové s cieľom zastrašiť ďalšiu názorovú rebéliu na akademickej pôde, ktorá má v očiach občanov stále vysoký kredit. Pevne verím, že čoskoro budú právnici typu Burda a Kurilovská nahradení právnikmi, ako je pán Janiga.
Čo (dobré) sa deje s KDH?
Príjemnými prekvapeniami januára boli aj návrat Ľudovíta Ódora do vysokej slovenskej politiky, ktorým dáva signál ďalším osobnostiam, a v neposlednom rade politická vyhranenosť Kresťanskodemokratického hnutia.
Ako mnohí, aj ja som mal pochybnosti o politickej “orientácii” KDH, najmä po návšteve predsedu KDH na Súmračnej týždeň po voľbách. Našťastie, tieto pochybnosti sú čím ďalej, tým viac rozprašované. KDH sa ostro vyjadruje ako proti zrušeniu ÚŠP, tak aj proti novele Trestného zákona. Kritizovaný bývalý minister Karas, ktorý je teraz členom KDH, aktívne oponuje formu tejto novely a v diskusii proti Gašparovi a jeho zákonu písaného Parom bol veľmi presvedčivý. Zásadové vystúpenia a práca Františka Mikloška, Františka Majerského, Jozefa Hajka, či Martiny Holečkovej, nechávajú zabudnúť na podozrenia z tichej podpory a takzvaného záložného rezervoára poslancov pre koalíciu. Tá niekedy musí pracovať aj s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov a je príjemné sledovať, ako sa počítajú aj viackrát. Pozorovať tvrdú a v zásadových otázkach jednotnú opozíciu je zvláštne upokojujúcou zmenou oproti bývalej koalícii, ktorej mnohí rezervisti s otvorenými kapsami nedokázali ani vydať Fica. KDH má však ťažkú pozíciu voči svojim voličom, ktorým nemusí voňať spolupráca s liberálmi. Je preto potešujúce, že kultúrne škriepky išli bokom a nová vlna lídrov vidí viac cieľ, ako trnitú cestu k nemu.
Život na Ficílii
Ceny potravín prudko klesajú. Inflácia sa zastavila. LGBTI ľudia a ich zvrátenosti boli potlačené. Nastal masový odchod Ukrajincov do svojho štátu. Tomu sme už nedodali ani náboj.... Ak si voliči Smeru a ďalších strán súčasnej koalície ešte nevšimli, že jediný predvolebný sľub, o ktorý je ochotná táto garnitúra zabojovať, je trestnoprávna imunita, pomaly, ale isto sa to mení. Aj pre ľudí nežijúcich politikou musí byť totiž jasné, že zmena Trestného zákona nebola ani tak urgentná, ani tak spoločensky žiadaná, aby do nej vložila vláda celú svoju váhu počas (zatiaľ) prvých 4 mesiacov. Smer je totiž unavený víťazstvom, unavený vládnutím a kým kampaň zvládol bravúrne a energicky, uchopenie moci má zatiaľ na novú vládu stimulačné účinky. Je totiž vyčerpávajúce docieliť, aby si vinní sami určovali trest. Ľudsky je pochopiteľné, že si ho obvinení v parlamente napísali do zákona v čo najmenšej miere, minimálne úmernej zločinu. Čo je menej pochopiteľné, že tomu asistuje mnoho z nás občanov Slovenska, čiže poškodených.
Ľudia, ktorí závideli dávky utečencom, materiál ukrajinským vojakom, či ceny potravín Poliakom, môžu ďalej závidieť. Zvolili si totiž život na Ficílii, kde po novom dostanú zlodeji maximálne dočasné náramky na život vo svojich vilách, na ktoré sa im aj oni budú skladať. Je preto potrebné pomôcť týmto ľuďom otvoriť oči a ukázať cestu spolupráce, ktorá by bola pre oba brehy slovenskej rieky výhodná. Pevne verím, že tentokrát víťazstvo Smeru vo voľbách bude znamenať jeho definitívnu porážku. A občianska spoločnosť, ak to tentokrát urobí konečne dobre a poriadne, aj vďaka predchádzajúcim prehrám vyhrá.
