
Kameň za kameňom staviame vežu do nebachorí a malátnina zem už nevidímePýcha mastí ruky hreje srdciatráva v nedohľadneza horizontom našich snovAle čo je na vrchole?K nebu navždy cesta ďalekáplná domýšľavostiže sme už ako ONNo veža neunesie ľudský morčo rozožiera vnútroa ženie húfdo rozvalín tisícročnýchciestZa chvíľu niet kameňaa vietor do hradieb búšiNiet viac cituktorý by kameň viazal do seba...*