Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)
každý deň chodím
do chvíľky svojej samoty
odpočinúť si od zhonu ľudských rečí
prebytočných úsmevov
precítených pocitov
i chvíľ prežitých v zrýchlení času
niekedy som nedočkavá
dívam sa na oblaky
velebím ich
hľadám skryté podoby
natŕčam ruky do rannej hmly
či ozaj nesie v sebe dážď
zrýchľujem svoje čakanie
no možno len ja cítim zrýchlenie v okamihoch
nazerania na svet
ten nevybrúsený diamant
ľudského bytia ...
*
