*
je pravda
že už ma neuspokojuje plač
nad rozliatym mliekom
chcem koniec hry
nech opona spadne
nech nahý kráľ otvorí nové stánie
a ja zavzlykám
už len nad strateným veršom v nenávratne
všetky banality hodím za hlavu
ako sny čo sa nedočkali rána
*
áno stále prijímam keď mi je dané
s preplnenými očami posúvam sa do večera
a vítam sa s obzormi svietiacich duší
lebo tak sa sluší
*
už nie sme si neznámi
pulzujeme v sebe navzájom svojimi slovami
a míňame sa len kúskom odtieňa hriešnych myšlienok
rezonujú v napätí a udávajú smer
ale je to len večný nepokoj pre dušu
núti ju robiť prešľapy do zakázanej roviny nekonečna
čo neustále karty na stôl vykladá
a potom plače nad skazenosťou ega
*
no ja som tiež len výhonok
- zaštepil ma čas
a tak sa vkladám do priestoru
aby som vzdala hold novému kráľovi
ktorý si obul aspoň ponožky
a zmiernil tým svoju nahotu výkrikmi:
blažený nech je svet
tak ako blažený som JA !
...len či aj on neklame....
*
19. 5. 2009
