Rany
ktoré po nociach zrejú
natieraš slzami
vyberáš spomienky ktoré bielia steny
do nich smútky zvečnené
nesú v sebe oči
v ktorých sme sa navzájom zabudli
prespali sa s nami
a srdce s dvoma komorami
do ktorých si každú noc ľahneme
tiež akosi bolí
Ruky sú ešte plné života
čo s nimi
aby podaromnici nehnili
ako ich opásať a priviesť k sebe
aby v oblúku neba dosiahli svoj cieľ...
*