Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
kde sme zanechali raz stopy
spomienky našli svoj domov
Nič nie je také aké bolo
svet sa nastavil na Nový čas
Zachytená Ľútosť sa rozrastá
ako brečtan
do našich rozdvojených osudov
Vystačiť si so samotou zatiaľ ešte bolí
jednoducho s ňou nevieš držať krok
mäkne pohľad
do trávy sa ukladá
keď moja záhrada smiechu
provokuje na bozk
Nikdy netreba všetko zničiť
pretože i v poslednom pohľade
ostane zrnko nádeje...
*
2014-03-23
