do rastlín píšem svoje rukopisy
odtlačky milých slov v tichu svetla párim
v rannej hmle zhmotňujem pocit
bezpodmienečnej láskavosti
ktorá prúdi ústami do tela
spievam
lebo spev očisťuje
a vdychuje úsmevy pre nekonečnosť momentov
uložených ako ihličie na strome
prúdim všetkým
riedim hmotu
ktorú presídľujem do dokonalosti živých foriem
milujem ich zraniteľnosť
a preto moje objatia patria všetkým...
*