Písmo:
A-
|
A+
starý
vekmi znavený
nepamätám sa na mladosť
ani na zmeny
ktoré na mne konali
vietor vtáci človek zima dážď
tí všetci ma prišli ohýbať
a ja som čušal
ako žaba v prameni
Kde to všetko pramení
tá zloba a zášť
všetky tie premeny
čo zapísané mám na kmeni
veď ja na jednom mieste
musím stáť
hlásku nevydať
a byť rád
že život žijem
ale kto to ocení...
Možno raz v jednej jeseni
budem niekomu v ceste stáť
príde a vytne ma
na svete sa nič nezmení
chýbať nebudem
len v pamäti času
zívať bude môj vyschnutý peň...
o
