Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)
na hrane pieskových dún i cestičkách k vrcholom
preberám v prstoch nastavenia na Lásku
blizny kvetov sa dotýkajú a vypúšťajú peľ do priestoru
ktorý pokrýva planétu
a prerastá ako slnko cez vesmír
nesiem lúče do vedomia
dávam precítiť všetky myšlienky
v tokoch milosrdenstva
nechcem byť ničím
čo ma poznačí temnotou
pretože som svetlom
ktorým kropím prúdiaci vzduch
ako prekvitajúci moment
v mysli každého...
*
