Písmo:
A-
|
A+
Keď svetlo prepustilo svoje lúče
opradené božskosťou
a chcelo sa všetkého dotknúť
znásobiť sa vo vedomí
pravdivé a spravodlivé
tušilo že i noc
vyberie si svoju daň
Tak ako sa dotkli dva prsty na obraze
Michelangela
zhmotnil sa život
bol nákazlivý i spupný
gradoval v nekonečne
pršal do kvetín
voňal v usušenom sene
vymyslel čas
aby zabezpečil znovuzrodenia
A potom niekto vymodeloval
človeka
z rebra spravil Evu
Hodil ho do lesov
a povedal: ŽI SI
A BUĎ GÉNIUS
*
