Neviem prečo
zrazu si mi pripadal ako Napoleon v Rusku
tašky pri dverách čakali na rozkazy
len zdvihnúť kotvy a odísť
moje slzy neboli od dojatia
no ty si ich aj tak nevidel
moje podvedomie si spokojne priadlo
a nechalo ma v tom celú sa vybahniť
ešte dlho padali zo mňa suché kusy blata
a pripravovali ma na zmier s daným stavom
podala som mu ruku
byt sa zavrel do samoty
a opíjal sa pocitmi zrady...
*