Písmo:
A-
|
A+
Nad krajinou ozvena kosačky sa váľa
slnko sa nechce prebrať k životu
na mojej tvári sedí chmára
a pýta sa prečo som teraz práve tu
plná nostalgie v letnom dni
a srdce moje smútok pije
hoc radovať by sa malo
vo vnútri mrie
V samote sedím oblečená do uschnutých sĺz
a slepých otázok
som predsa ešte k svetu
láskyplná žena
no nevidím smer
na dne duše len jeden obrázok zahmlený je
ešte očiam nedostupný
Kĺžem sa dňami
ako slová čo opúšťajú tvoje pery
ako slová milosti
čas sa ma snaží dotknúť a nerozjatriť rany
kým život sa vo mne opäť rozhostí...
o
27.7.2011
