že ak chcem, aby moja stránka bola navštevovaná, musím okrem básní písať aj prózu...
Trošku som bola z toho mimo, pretože próza nie je moja parketa, ale zistila som, že mal pravdu. Poézia proste dnes až tak neletí a dovolím si tvrdiť, že preto, lebo napísať dobrú, kvalitnú báseň je omnoho ťažšie, ako napísať nejakú úvahu, esej, rozprávanie, glosu a podobne. Dlhšie poviedky zrejme asi nikto nebude zverejňovať a čítať, romány tiež. Väčšinou sú to také náladovky na zamyslenie. Každý z nás túži zanechať nejakú stopu. Jeden píše o Ježišovi, ktorého prirovnáva a opisuje ako nejakého excentrika, ba dokonca homosexuála, druhý zasa píše o svojich postrehoch a problémikoch všedného dňa. Niekto si napíše zopár prirovnaní a považuje to za skvelú báseň. Prečo nie...Každý má právo povedať, čo si myslí. Dnes je na to viac možností, ktoré voľakedy neboli - pre všetkých. Prísna cenzúra a stáli a nemenní autori nepripustili medzi seba hocijakych "písalkov" a tým sa aj literatúra udržiavala na istej úrovni a len nemnohí dosiahli na vytúžený Olymp, kde im bolo veľa dovolené. Dnes si môže dovoliť každý, kto má na to peniaze, vydať svoju knihu a vojsť tak do povedomia širšej verejnosti. Stačí vojsť do kníhkupectva a do očí vám padnú desiatky kníh rôznych ľudí z umeleckej brandže, ktorí si i takýmto spôsobom zaisťujú popularitu. Píšu svoje obľúbené recepty, príbehy svojho života, robia veľkolepé krsty svojich kníh. Možno niektorí si tieto knihy dajú niekomu aj napísať. Vzniká tu dilema. Túžba napísať knihu - zanechať po sebe stopu a zároveň zahltiť knižný trh o ďalší brak, či životopis známeho herca, či moderátora, či nejakej inej celebrity. Taká je doba, poviete si. Vedomostná úroveň dnešných ľudí sa nedá zrovnávať s tou pred 100, 50, či 25 rokmi. Je viac ľudí, ktorí píšu a môžu svoje vedomosti, texty konfrontovať pomocou internetu na diskusných fórach rôzneho typu. Ale ozajstní Hviezdoslavovia, Sladkovičovia, či Štúrovia sa rodia len zriedka. Ono sa to vždy nejako vyselektuje, plevy nenechajú hlbšiu stopu, takže sa asi niet čoho báť, že budúcnosť bude zanesená nánosom bahna všemožnej brakovej literatúry. Myslím si teda, že poéziu dnes nemôže čítať každý, pretože jednoducho nie je čas, ale občas si na ňu treba ten čas urobiť, lebo rozochvieva jemnejšiu a intuintívnejšiu časť našeho -JA. Možno zdieľate môj názor a možno nie. Je to len moja náladovka na zamyslenie...
( Napisane 20.5.2007 )
