Som tomu aj celkom rada, ale v podstatemam z tejto informacie zmiesane pocity. Mesiac a pol ma presviecal o tom, ako tam chce zostat, ze chce zacat iny zivot, ze take peniaze inde nezarobi a ak by uz nezostal aj priamo v Dubline, domov sa urcite nevrati.
Priznam sa, nerozumela som jeho postoju,snazila som sa ho dlho prehovarat, ale po po velkom mnozstve dlhych rozhovorov som to vzdala. Hovoril, ze sa nema preco domov vratit, vzdy bol sklamanim rodiny a konecne spravil nieco, co od neho nik necakal a neveril mu.
Na zaciatku sa aj spraval tak, ako to cela rodina od neho cakala, bol zavrety na baraku, takmer si nehladal pracu, ale ked som mala prist ja, opat si ju zacal hladat a aj nasiel. Bol velmi spokojny, praca s perspektivou a nakoniec sa dostal aj do kuchyne, kde ho predsa len praca bavi uz cely zivot. Zastupoval aj managera cez kuchynu, travil tam cele hodiny, aj ked som bola v Irsku. A nastastie zmenil aj byvanie,
k comu som mu dopomohla ja. Byvali sme na dome so siestimi ceskymi skrachovanymi induvidiami a kedze mal prist aj moj priatel, hladala som ine byvanie. Nasli sme ho a na druhy den sme sa stahovali, ja so slzami v ociach, ze sa mi podarilo z toho pekla na zemi odist.
Sice som si pri mojom odchode vycitala, ake drahe najomne plati, predsa len v centre Dublinu mat vlastnu izbu, ale na moje pokusy doviest mu tam spolubyvajuceho reagoval odmietavo. A teraz, ked ho uz ma mat o par dni, chce odist.
Idem tam za nim este na tyzden. Som zvedava, uvidim, ci ho presvedcim, nech to skusi este chvilku, on sa tesi domov aj za mnou, predsa ma mal tam denno-denne. Ale on je z Brna, ja z Bratislavy a mam priatela.
Jeho dovody su rodina, priatelia, a predsa len zivot, co som sa ho cely cas snazila presvedcit. Ale ze reaguje az teraz, je mimo mojho chapania.
Alebo tym pravym dovodom je, ze mu z platu 320eur/tyzden vzali na taxu 140eur? Poslednou kvapkou to bolo urcite...
