Mal som možnosť neformálne podiskutovať so zástupcami dvoch zahraničných investorov, ktorí tu už investovali, sú na Slovensku etablovaní už niekoľko rokov a robia tu sériovú výrobu polovýrobkov/ súčiastok pre svoje materské a sesterské firmy, resp. pre externých zákazníkov v zahraničí. Každý z nich je z iného priemyselného odvetvia a z inej krajiny EU. Spoločné majú to, že dostali od nášho štátu investičné stimuly, ktoré použili na stavbu výrobných hál, nové výrobné a technologické zariadenia, nákup výrobných liniek pre plánované rozšírenie výroby a pod., a že sa zaviazali vytvoriť, či rozšíriť pracovné príležitosti pre dokopy niekoľko málo stoviek kvalifikovaných zamestnancov.
Obidvoch som sa opýtal na dôvod, prečo požiadali v SR o investičné stimuly. Obidvaja odpovedali, že dôvod bol ten, že ich na túto možnosť upozornil ich právnik, resp. nejaký investičný poradca dávno potom, čo boli rozhodnutí na Slovensku investovať a oni teda iba využili existujúcu zákonnú možnosť a o investičné stimuly požiadali.
Obidvoch som sa opýtal na dôvod, či sa na základe podmienok investičných stimulov rozhodovali v ktorých regiónoch SR investujú. Obidvaja ma ubezpečili, že rozhodovanie o výbere konkrétnych lokalít stredného Slovenska padlo ešte pred tým, ako sa dozvedeli o možnosti investičných stimulov. Primárnymi kritériami výberu lokality bola dlhodobá tradícia ich priemyselného odvetvia a existencia kvalifikovanej pracovnej sily v danej lokalite, a že samozrejme im vyhovovala aj relatívne vysoká miera nezamestnanosti, a tým nízke náklady na pracovnú silu v predmetných lokalitách. Úlohu tiež zohralo výhodné logistické napojenie na diaľnicu a železničnú sieť.
Bol som svedkom úsmevu nad nelogickosťou pravidiel našich investičných stimulov, keď sa pre účely posudzovania žiadosti ako pozitívny faktor berie do úvahy aj miera nezamestnanosti v lokalite investície a počul som vyjadrenie, že do lokalít stredného Slovenska kde investovali ich viedol ich vlastný ekonomický záujem, lacná a kvalifikovaná pracovná sila, a že skôr by bol pre nich problém investovať do výroby napr. v z hľadiska výrobných faktorov drahej Bratislave (kde paradoxne žiadne investičné stimuly dostupné nie sú...).
Ešte som sa opýtal, že koľko tých stimulov dostali. Keďže si na presné sumy už nespomínam, tak iba poviem, že dokopy u obidvoch išlo o sumu takmer 20 mil. EUR (na vytvorenie pracovných miest niekoľko málo stoviek trochu kvalifikovanejších robotníkov)
Nakoniec som sa ešte zhrňujúco opýtal, že či by tu investovali aj bez investičných stimulov, či by ich investičný zámer a výška investícií boli rovnaké a či by bol rovnaký aj počet vytvorených pracovných miest. Odpovedali, že ich investičné rozhodnutia neboli závislé od investičných stimulov, ale od európskeho, resp. globálneho plánovania výrobných a logistických kapacít v rámci ich holdingov, počet pracovných miest tiež nemohol byť ovplyvnený nejakými lokálnymi stimulmi, ale závisí od výrobnej kapacity a vyťaženosti fabriky, stupňa automatizácie procesov a plánovanej produktivity práce.
"Ale samozrejme, že si investičné stimuly od slovenskej vlády veľmi vážia ako podporu investorov, a že pri plánovanom rozširovaní výrobných kapacít v SR určite túto zákonnú možnosť využijú znova..."
Aké milé a diplomatické vyjadrenie, no nestimulujte ich! (mimochodom, 20 mil. EUR = cca 600 mil SKK sú ročné odvody koľkých tisícok živnostníkov?)
