Ten človek v tej firme pracoval takmer 15 rokov, rozbehol v nej viacero výrobných závodov, firme sa napriek kríze stále pomerne darilo a on dal výpoveď bez toho, aby mal náhradné riešenie. Začalo mi to vŕtať hlavou, tak som mu vtedy zavolal a dozvedel som sa nasledovné (z pochopiteľných dôvodov nemôžem písať všetky detaily, ale o tie tu ani nejde).
Dozvedel som sa, že pred niekoľkými mesiacmi nastúpil nový riaditeľ firmy, a teda nový priamy nadriadený toho môjho známeho. Ako sa postupne vykľulo, tak ten nový riaditeľ firmy bol dlhoročným dobrým kamarátom jedného z priamych podriadených môjho známeho. Išlo o nejakého nižšieho manažéra vo výrobe. Dokonca spolu kedysi aj podnikali ako majitelia jednej s.r.o. (ktorá mimochodom zbankrotovala hneď potom, čo mnohých partnerov obrala o peniaze).
Tí dvaja sa začali spolu priamo koordinovať, v profesionálnej komunikácii začali obchádzať pozíciu môjho známeho, zatajovať, prekrúcať alebo dávať mu neúplné informácie s tým, že akýkoľvek problém, ktorý ich vinou vznikol bol nakoniec z hľadiska kompetencie a zodpovednosti vždy jeho problémom. Proste začali mu v práci vytvárať umelé prekážky, ničiť autoritu pred podriadenými a robiť zo života peklo. Mobbing ako vyšitý a veľmi dokonale premyslený.
Vyvrcholilo to tým, že si ho raz podvečer, po pracovnej dobe zavolal do kancelárie nový riaditeľ firmy, kde už v uvoľnenej atmosfére pri fľaši vína sedel so svojim kamarátom - tým podriadeným môjho známeho. A ten jeho podriadený sa ho pred riaditeľom úplne otvorene opýtal, že: „dokedy mu ešte plánuje zavadzať v kariére a kedy sa už konečne mieni odpratať zo svojej pozície výrobného riaditeľa?" A pripomenul mu všetky problémy, ktoré mu s riaditeľom spôsobili s tým, že: „tie skutočné ho ešte len čakajú...". A riaditeľ firmy sa pritom iba pobavene usmieval.
Môjho známeho to tak vytočilo, že s vyjadrením „tak si to teda robte sami hneď" ešte zahorúca v ten istý večer napísal a dal riaditeľovi firmy podpísať svoje ukončenie pracovného pomeru dohodou, k poslednému dňu mesiaca. Po pätnástich rokoch budovania sľubnej kariéry, na vlastnú žiadosť, hneď a bez odstupného. Len kvôli momentálnemu dobrému pocitu. Čo k tomu dodať. Z hľadiska momentálneho pocitu pochopiteľné, z hľadiska racionality nie. Lenže toto sa môže stať možno komukoľvek, lebo cieľom mobbingu je práve donútiť obeť k rozhodovaniu pri potlačenej racionalite.
Predvarili ho, vytočili ho (v pravý čas) a dostali ho tam, kam chceli. Priam ukážkový mobbingový projekt.
Čo tým kto získal:
1/ Nový riaditeľ firmy nemusel svojim šéfom v rámci holdingu vysvetľovať prečo hneď po niekoľkých mesiacoch svojho čerstvého riaditeľovania aktívne vyhadzuje jedného z nositeľov kľúčových výrobných kompetencií firmy, po 15 rokoch jeho prínosnej práce pre firmu.
2/ Nový riaditeľ firmy sa pred svojimi šéfmi ukázal ako flexibilný manažér, ktorý "náhle a neočakávane uvoľnenú pozíciu výrobného riaditeľa" operatívne obsadil "manažérskym dorastom z vlastných firemných zdrojov" (už asi nikto neskúmal, že tú pozíciu nepriamo uvoľnil on sám, aby ju následne mohol obsadiť práve svojim kamarátom).
3/ Kamarát riaditeľa firmy sa stal výrobným riaditeľom hneď od ďalšieho mesiaca. A tie "s jeho predchodcom spojené problémy vo výrobe" odrazu akoby zázrakom prestali..., takže tým vlastne iba potvrdil správnu personálnu voľbu riaditeľa firmy.
4/ Môj známy po krátkom čase získal novú robotu. Treba ale povedať, že päť rokov pred penziou s veľkým šťastím, na nižšej pozícii a za podstatne menej peňazí.
Keby ale nejednal s horúcou hlavou a skôr ako si dal podpísať výpoveď dohodou sa pokúsil zapojiť do riešenia svojho problému napríklad koncernového personalistu, tak to nemuselo dopadnúť tak, ako to dopadlo. On nemusel prísť o atraktívnu, dlhé roky budovanú pozíciu, firma by nezískala na dvoch kľúčových, vertikálne prepojených pozíciách dvoch nezdravo spriaznených manažérov a nový riaditeľ by pred svojimi šéfmi aspoň musel ukázať svoju pravú, neobjektívnu tvár.
Aj v prípade najpesimistickejšieho scenára, to znamená ak by nakoniec dostal výpoveď, by aspoň neprišiel o odstupné, ktoré mu po 15 rokoch poctivej práce pre firmu patrilo. Žiaľ v prípade mobbingu platí, že pravdu má ten, kto vo firme zostane.
Tento krátky príbeh som napísal s povolením môjho známeho a jeho želaním, aby každému kto sa na pracovisku dostane do problémov s mobbingom, ešte pred tým ako urobí nejakú hlúposť napadol nadpis tohto článku.
