Lebo samozrejme je finančným aj akciovým trhom a dnes v podstate úplne každému jasné, že celá Eurozóna aj celá EU je vo vnútri husto poprepájaná obrovskými a domnievam sa, že z podstatnej časti nikdy nesplatiteľnými a hlavne ničím nekrytými vzájomnými pohľadávkami, záväzkami a úverovými vzťahmi.
Medzi štátmi navzájom, medzi štátmi a inštitúciami, medzi inštitúciami a bankami, štátmi a bankami, a ani divá sviňa už netuší medzi kým všetkým je toľko reálnymi hodnotami nekrytých finančných vzťahov, že ak by ktorýkoľvek štát z tohto systému teraz vypadol, tak môže spustiť takú paniku, nedôveru a výpredaje všetkých pohľadávok, dlhopisov a všetkého, čo len trocha smrdí menou EUR, že to môže viesť k totálnemu znehodnoteniu tejto meny a prejdeniu všetkých spomínaných aj nespomínaných subjektov k obchodovaniu a úverovaniu krytému iba reálnymi hodnotami. To by pre bežného občana znamenalo asi toľko, že nebude mať význam ísť ani na týždňový nákup do supermarketu bez toho, aby si do peňaženky nezobral ako platidlo minimálne svoju zlatú obrúčku.
Až do takého extrémneho rizika sme to dopracovali, že teraz sa môžeme už iba modliť, aby v žiadnej z krajín Eurozóny (ale napr. ani v Británii) ešte minimálne dlhé roky neprevzala vládnu moc strana s EUR - skeptickým pohľadom na svet. Až tak ďaleko sme sa dopracovali, že ktorákoľvek skupina voličov v ktorejkoľvek krajine môže hospodársky aj sociálne položiť komplet celú EU v podstate okamžite po ktorýchkoľvek voľbách len tým, že nabúra dôveru v záväzky svojej krajiny.
Gratulujem všetkým zadlžovateľom. Namiesto vynútenia dodržiavania pravidiel hneď na začiatku vylúčením Grécka z Eurozóny, svojou nečinnosťou a neobmedzenou úverovou demoralizáciou štátov a bánk dosiahli to, že teraz celá EU visí (a ak nepadne), tak ešte dlho bude visieť na šnúrke od gatí vždy iného národného voliča a jeho aktuálneho politika. Asi tomuto stavu hovoria zadlžovatelia "finančná stabilita EU."
Aká je pravdepodobnosť, že sa tá šnúrka v žiadnej krajine nepretrhne a lavína sa nespustí?
