Kdekto napríklad očakáva, že za "štandardnú starostlivosť" budeme považovať to, čo ponúkajú slovenské nemocnice, lekári a lekárne v rámci štandardného poistenia. Niekto iný od nás zase chce, aby sme za "štandardnú spravodlivosť" považovali to, čo nám ponúkajú slovenské súdy. Sú ľudia, ktorí by nás radi presvedčili, aby sme za "štandardné vzdelanie" považovali to, čo nám ponúkajú niektoré slovenské univerzity, napríklad tie len s niekoľkými externými socialistickými profesormi na dôchodku. Štandardní politici by zase radi, aby sme za "štandardnú politickú kariéru" považovali to, že po štyroch rokoch strávených v parlamente sa akýkoľvek duševný aj majetkový chudák stane štandardne majiteľom aspoň štandardne veľkej fabriky. Ďalší by chceli, aby sme najvyššie dane v regióne a dlhé roky potrebné na vymáhanie pohľadávok považovali za "štandardné podnikateľské prostredie". Iní by radi, aby sme za "štandardnú komunikáciu politikov" považovali to, že nám všetci politici už vyše dvadsať rokov sústavne klamú o tom, čo všetko choré a zvrátené tu máme považovať za "EU štandard" a naopak, že práve ten naozaj chorý "EU štandard", ktorý sa týka utápania peňazí daňových poplatníkov v oddlžovaní ďaleko bohatších krajín tu máme považovať za štandard slovenský.
Som preto naozaj rád, že po voľbách v SaS je tu ešte stále aspoň jedna "neštandardná politická strana" aj s jej "neštandardným" staronovým predsedom. Napĺňa ma to ako pravicového voliča aspoň malou nádejou, že možno azda raz, niekedy v budúcnosti sa Slovensko dožije aj zavedenia naozajstného kvalitatívneho štandardu vo fungovaní štátu.
A ako voličovi mi je úplne fuk či na to ten neštandardný predseda v tej neštandardnej strane bude potrebovať jedného alebo tisíc členov. Nemyslím si, že kvalita strany je tým vyššia, čím má strana viac členov. To by sme totiž kedysi pri HZDS s 35.000 členmi, alebo dnes pri Smere s vyše 16.000 členmi museli zažiť úplne iný štandard.
