Takže ideme na to, postup číslo 1 ako si politická strana v SR získa a udrží voliča (ten zložitý postup)
a) hneď na začiatku, ešte pred založením strany, prípadne pred jej tzv. "znovaobrodou" je treba opýtať sa sám seba - aký politický náhľad na svet mám ako zakladateľ, príp. pokračovateľ, vodca a ideový líder strany ja? (neurazte sa prosím touto hlúpou otázkou pre amatérov, keď nemáte vôbec žiaden vlastný politický názor a zakladáte alebo obnovujete stranu iba ako politický biznis a investíciu s rýchlou finančnou návratnosťou, tak túto otázku jednoducho preskočte)
b) potom je treba prieskumom zistiť, aký náhľad na svet má aktuálna väčšina voličov na trhu, zistiť tzv. voličský dopyt. Z neho je treba pri tvorbe programu strany vychádzať. Najlepší je taký program, ktorý vyjadruje myšlienky "sociálneho trhového hospodárstva". Takým programom neurazíte nikoho a raz môžete byť viac "sociálny" a raz viac "trhový", podľa aktuálneho želania voličov, ktorých práve chcete osloviť. V každom prípade by ste ale nemali v názve strany, resp. aspoň v jej programe vynechať aj slová ako "národný" , "demokratický", prípadne "kresťanský".
Zopár zúfalcov si na také drobnosti ešte stále potrpí, tak prečo ich nepotešiť? Len pozor na to, je to ošemetné. Lebo občas by nejaký šialenec od vás mohol naozaj chcieť, aby ste sa "národne", "demokraticky", prípadne "kresťansky" v tej politike aj chovali (ale žiadne strachy, ako sa z toho dostať sa dozviete nižšie).
c) následne je treba svojho voliča spoznať, a to sa podarí najlepšie tak, že si (správne) odpoviete na nasledujúcu otázku:
-koho chcem mať za voliča? (veď predsa každého, to je jasné...). Chyba! Lebo kvôli sľubom jednej skupine voličov by ste sa nemuseli páčiť inej skupine voličov. Poznáte to, napríklad zamestnanci by už od prírody najradšej vykrútili krky zamestnávateľom a zamestnávatelia zamestnancom, takže do toho vzťahu by som sa vôbec nemiešal a snažil by som sa trvalo zapáčiť iba tým, ktorých je viac. A to sú samozrejme zamestnanci. A keď tí zamestnávatelia aj náhodou skrachujú, tak je treba zamestnancom vždy jasne vysvetliť, že to urobili iba preto, aby im nemuseli platiť ďalšie výplaty. Však oni už pochopia kto je tu ten zlý a nikdy nezabudnite, že vždy ide o to, aby ste to nikdy neboli vy!
Najlepšie je vsadiť na závisť a poukazovať na to, že zamestnávatelia zamestnancov iba vykorisťujú, resp. že jedna skupina zamestnancov zarába viac ako iná skupina zamestnancov, čo nie je spravodlivé, resp. že jedna časť podnikateľov (napríklad živnostníci) sú na tom lepšie ako iná časť podnikateľov (napr. obchodné spoločnosti). Takouto stratégiou nemôžete prehrať, lebo tých zamestnávateľov a tých lepšie zarábajúcich zamestnancov bude aj tak čoraz menej a menej..., tak čo by od vás chceli za ten ich mizerný počet hlasov?
Lenže tu pozor na jednu zásadnú vec! Vždy keď sa oháňate "spravodlivosťou", tak je treba ako "nespravodlivé" deklarovať to, že niekto "zarába viac ako iný" a následne mu kvôli tomu zvýšiť dane alebo odvody, aby bolo učinené spravodlivosti zadosť. Nikdy to nemôžete povedať naopak, a teda že nespravodlivé je to, že "niekto zarába menej ako iný". Lebo to by od vás ešte mohli nejakí šialenci chcieť tie dane znížiť, že aby sa to dorovnalo. Ako by ste k tomu prišli, však dane sú vaše peniaze, ktoré ste si vybrali vy, tak ich hádam nebudete niekomu znižovať? (nikdy sa preto nezabudnite držať toho, že štát ste tu len a len vy a nikto iný!)
d) v ďalšom kroku je treba preskúmať aké sľuby naviažu môjho cieľového voliča na moju stranu, čo mu mám sľúbiť, aby ma volil? Páni, tu sa fantázii medze nekladú, je treba sľúbiť úplne čokoľvek. Lebo z nesplnenia čohokoľvek (aj úplne všetkého) sa vždy dá úspešne vykecať, je to len vec profesionálneho marketingového prístupu. Na prvý pohľad sa to síce môže zdať lukratívne, ale je nočnou morou každej strany získať v parlamente nadpolovičnú väčšinu a musieť niesť zodpovednosť sám.
Avšak nikdy nezúfajte, lebo keď už nie na koaličných partnerov, tak ešte vždy sa dá vyhovoriť na krízu, vašich predchodcov, EU, USA, Rusko, imperialistov, Číňanov, Maďarov, Čechov, Irán alebo komunistov. A ak by už bolo úplne najhoršie, tak ešte stále môžete sľúbiť nejaké tie dvojnásobné platy, alebo istoty. Ale pozor na to, vždy až pre budúce volebné obdobie! (keď už možno nebudete pri moci). A keby ste aj náhodou neskôr pri tej moci boli, tak volič si vaše staré sľuby už aj tak nebude pamätať (čoho najlepším dôkazom je, že sa pri tej moci ocitnete znova...).
Ale politicky úplne ideálne je striedať sa pri moci s nejakou spriaznenou opozíciou, s takou, čo si s nimi navzájom "oči nevykolete". To sa potom dá opakovane vyhovárať jeden na druhého a v konečnom dôsledku netreba splniť nikdy nič.
e) malo by vás tiež zaujímať aká je priemerná životnosť dôvery, ktorú vám poskytne váš volič? Potrebujete to vedieť kvôli tomu, aby ste si vedeli včas vymyslieť dôveryhodné výhovorky, prečo ste mu tie sľuby z "objektívnych dôvodov" nemohli splniť a ešte kvôli tomu, aby ste po expirácii dôvery zo strany jednej skupiny voličov, mohli včas niečo sľúbiť inej skupine voličov, a tým ste neprišli o celkový počet hlasov.
Tu je dobrým príkladom nejaký Matovič. Zoberte si, že do parlamentu sa dostal ako liberál, prezentoval sa tam ako katolík a skončí tam ako socialista. Si pozrite, že vždy len geniálne vymení cieľové skupiny oslovovaných voličov tak, aby súčet % zostal nezmenený! Pričom ani za liberála, ani za katolíka, ani za socialistu sám seba pravdepodobne nikdy vyhlasovať nebude, on vždy iba povie, že je tam "za ľudí". (lenže "za ľudí" je v tom parlamente okrem malého kohúta Matoviča ešte aj jeden veľký superkohút, takže im asi nezostane iné, ako sa niekedy v budúcnosti "za ľudí" spojiť, resp. veľký kohút zožerie malého kohúta, samozrejme "k prospechu ľudí").
f) treba mať jasno aj v tom, ako dlho vám vydrží dôverovať jedna skupina voličov? Odpoveď je dôležitá v súvislosti s predchádzajúcou otázkou, ale v konečnom dôsledku zistíte, že niektoré skupiny voličov sú tak blbé, že donekonečna, iné skupiny voličov napriek sústavnému sklamávaniu sa opakovane, ďalšie skupiny voličov iba raz za život a zvyšné skupiny voličov vôbec.
g) mimoriadne dôležité je vypočítať si, aká je pre vás priemerná hodnota doživotnej priazne jedného voliča vyjadrená v EUR? (moje vlastné označenie -"Electors Lifetime Value") Páni tu pozor, tu dochádza často k omylu! Niektorí politickí amatéri počítajú tento ukazovateľ ako hodnotu spotrebovaných klobás, párkov a piva, ktoré investujú do predvolebných mítingov plus peňazí investovaných do reklamných billboardov, vydelenú počtom získaných voličov. Ale profesionál počíta tento ukazovateľ sofistikovanejšie, a to ako totálnu sumu EUR, ktorú sa mu podarí nakradnúť z verejných zdrojov počas celej životnosti jeho strany, ktorú vydelí priemerným prepočítaným počtom jeho voličov za obdobie životnosti jeho strany.
h) keďže vždy ide iba o peniaze, tak potrebujete vedieť - aká je priemerná životnosť dôvery vášho voliča? Niektorí vám budú dôverovať až kým ich nenecháte skapať od hladu, preto najistejšie je orientovať svoj marketing na nich. Tí ostatní aj tak len furt špekulujú, stále by od vás niečo chceli, pozorujú čo v tej politike robíte a sú zbytočne otravní na to, koľko málo hlasov vám vedia ponúknuť.
Takže páni, ak sa budete držať vyššie uvedených postupov, tak sa v slovenskej politike stanete úspešnými trvalkami. Lenže ako som už spomínal, tieto postupy sú dosť prácne na klamanie, podvádzanie, vymýšľanie, zahmlievanie, intrigovanie, vyhováranie sa a na stále prieskumy a prepočítavanie preferencií..., proste sú náročné na politický marketing.
Našťastie existuje aj niečo omnoho jednoduchšie - t.j. postup číslo 2, ako si ľubovoľná politická strana v SR získa a udrží voliča (ten jednoduchý postup)
Skúste tú politiku robiť tak, ako väčšina vašich voličov robí svoju vlastnú prácu, teda slušne, profesionálne a bez kradnutia. Som presvedčený, že pokiaľ voličov (časom) skutočne dôveryhodne presvedčíte, že nekradnete a nepodvádzate, že ich iba neoblbujete a že plníte svoje sľuby, resp. že skutočne robíte všetko aby ste ich splnili, tak oni vám postupne doprajú oficiálnym spôsobom zarábať aj niekoľkonásobok toho, čo v tej politike oficiálne zarábate teraz. Doprajú vám to, lebo si vás začnú vážiť. Začnú vás totiž považovať za skutočnú elitu národa.
Ak neveríte, pozrite sa na takých hokejistov, futbalistov či tenistov. Všetci, vrátane tých najchudobnejších im fandia a nikto im ich peniaze nezávidí. To preto, lebo všetci chápu, že si ich vydreli poctivo, bez podvádzania a pod verejnou kontrolou diváka. (Armstronga považujme za výnimku, ale v konečnom dôsledku aj on bojoval ďaleko poctivejšie ako ktorýkoľvek politik).
Kdežto teraz voliči nemajú na to aby si vás vážili, aby vás považovali za skutočnú elitu národa, žiaden dôvod. A tak by vám najradšej zobrali aj to, čo tam zarábate legálne. Každý si povie, "však ten oficiálny plat máte v politike iba na kávu" (v porovnaní s tým, čo vám tam kvapne alebo natečie bokom).
Toto je ten najjednoduchší postup ako si ľubovoľná politická strana v SR získa a udrží voliča. Postup, na ktorý nebude potrebovať žiaden drahý politický marketing. Lebo platí, že dobrá vec sa predáva sama.
Čože? Že som to celé doplietol? Že ten postup číslo 1 je pre vás omnoho jednoduchší?
Nemyslím si, lebo voliči sú pre vás dnes možno iba "hlúpe stádo určené na oblbovanie", lenže príroda sa nakoniec vždy dokáže nejako evolučne zregenerovať a zdravo zariadiť. Veď pozrite sa - ešte aj tá pasúca sa krava sa vývojom naučila rozoznať zdravú bylinu od jedovatej, a to bez toho, aby študovala prírodopis.
Vy to vážne nevidíte, že pomaly prichádza doba, kedy sa to naučí aj celé vaše "voličské stádo" ? Aj bez toho, aby študovalo politológiu? Že je to tu už celé na spadnutie? Ak sa rýchlo nezmeníte, tak strach pomyslieť..., ako dopadnete.
