Oni na neho kolektívne kričia a on im hrdinsky a trpezlivo oponuje, uhýba sa a argumentuje, bráni sa a vzdoruje tomu výchru slov tak neohrozene, ako to dokáže len tá pevná socha Jánošíka na kopci v Terchovej.
Áno, lebo náš pán premiér je taký náš Jánošík! Jedným berie a druhým dáva.
A všetci dvanásti drábi (a jedna drábica) na neho kričia:
Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán, ale ti už zvlečú ten pekný dolomán, dolomán červený, zelenú košeľu; jaj! beda, prebeda, veru ti podstelú.
A náš Jánošík im na to:
zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!"
A oni že:
Jánošík, junošík, máš ty zlata mnoho, povedz nám, kde ho máš?
A náš Jánošík im na to:
„Čo koho do toho?" Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry, však si ho ten nájde, komu ono patrí.
A jeden z nich, (taký nejaký Gajdošík, či Hrušošík?..., či ako sa to len volá), že:
Jánošík, junošík, máš veľké poklady: vymeň že si, vymeň (za moju podporu) ten svoj život mladý!
A náš Jánošík mu na to:
„Vymeniť? - a načo? vy psohlavci vzteklí! Nie! - teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!"
„Chyťte ho!" - Ktože to? ty, Gajdošík (či Hrušošík?) zradný?! Ty zradca? - teda ty samý prvý padni! A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: zafundží - a zradný Hrušošík mŕtvola.
(Zdroj: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/85/Botto_Smrt-Janosikova/3#ixzz2vXaOB4WN)
Ale ja viem presne o čo tej svorke ľútych psohlavcov, ktorí sú proti pánovi premiérovi naozaj ide, mňa neoklamú, ja som ich už prekukol. Im ide o jeho funkciu! (a až potom o to zlato)
Pán Fico nebojte sa, vo funkcii premiéra vás podržíme - nášho Jánošíka si predsa nedáme! Ste pripravený pre nás a my pre vás.
Vaše Slovensko (až do roku Pána 2016).
