Na začiatku som si myslel, že práve on bude typyckým príkladom na odborný flek čisto stranícky dosadeného diletanta, ktorý o tom, čo má robiť nemá ani šajn a bude robiť len to, čo mu nadiktujú zo straníckej centrály. Myslel som si, veď čo už také môže na ministerstve obrany riešiť bývalý šéf supermarketu? Akú má odbornú kvalifikáciu viesť takéto ministerstvo a akú má kvalifikáciu o problematike, v ktorej sa nevyzná medzinárodne rokovať, keď navyše ani nevie po anglicky? Bude sa vyznať hádam len v zásobovaní vojakov konzervami a keksami, aj to iba v lokálnom. Toto som si ja na začiatku o Galkovi myslel.
Ale som sa mýlil. Mýlil som sa možno ani nie tak vo vtedajších osobných kvalifikačných predpokladoch pána Galka, ako v tom, aké kvalifikačné predpoklady sú teraz v SR, keď tu chválabohu bezprostredne nehrozí žiadna vojna, pre vykonávanie funkcie ministra obrany podstatné.
Podstatnými kvalifikačnými predpokladmi tam zrejme, ďaleko viac ako dokonalá angličtina, sú vlastná poctivosť a nekompromisnosť voči zlodejom a rozkrádačom všetkého druhu. Podstatnou metódou práce tam zrejme je veci efektívne riešiť, ale pritom sa sám nestať súčasťou fungovania existujúceho chorého neefektívneho systému. Podstatou je žumpu vyčistiť a sám zostať čistý. Bez kompromisov.
Zatiaľ sa mi zdá, že to Galkovi ide (keby mu to nešlo, ten systém by to na neho už vytiahol). Klobúk dole, ten supermarkeťák má lepšie kvalifikačné predpoklady pre slovenskú politiku ako som si dokázal predstaviť.
Poctivosť sa totiž dodatočne doučiť nedá. Čokoľvek ostatné áno.
