Zvláštne je aj to, že SaS zmenila názor aj napriek tomu, že jej muselo byť jasné, že ak vytrvá na svojom zásadnom názore, tak z dlhodobého hľadiska s vysokou pravdepodobnosťou nemôže prehrať, lebo:
a) jej názor by nám nijak nepoškodil v EU na imidži, nakoľko by tu nakoniec s vysokou pravdepodobnosťou prišlo k nejakej dohode zvyšku koalície s Ficom a euroval by tu na poslednú chvíľu prešiel aj bez nich
b) SaS by si zachovala názorovú tvár a výrazne by si zvýšila preferencie
c) ak by ako výsledok dohody zvyšku koalície s Ficom o schválení eurovalu prišlo k predčasným voľbám, tak by z nich SaS, po tejto, v našej politike nevídanej ukážke charakteru a názorovej stability, pred pravicovými voličmi vyšla ako jasný líder pravice
d) ktorá ďalšia pravicová strana by to potom pred svojimi voličmi riskovala a namiesto povolebnej spolupráce s novým populárnym lídrom pravice - SaS, by si vybrala budúcu koalíciu s Ficom?
e) SaS by potom v pozícií lídra pravice mohla získať aj ministerstvo financií a všetko čo potrebuje a mohla by konečne nerušene presadiť všetky svoje doteraz len sľubované reformy
Toto všetko a navyše svoju liberálnu česť SaS svojim rozhodnutím o názorovom salto mortale vymenila za niečo iné, za čo? Nechutne to celé pripomína jeden príbeh z minulosti, keď sa robotnícka česť a národná hrdosť iných malých strán vraj skončili v Slovenskej sporiteľni.
Kde sa teraz končí liberálna česť SaS?
