Wir fordern eine geordnete Auflösung des Euro-Währungsgebietes. Deutschland braucht den Euro nicht. Anderen Ländern schadet der Euro.
Požadujeme usporiadané (postupné) rozpustenie Eurozóny. Nemecko Euro nepotrebuje. Iným krajinám Euro škodí.
Wir fordern die Wiedereinführung nationaler Währungen oder die Schaffung kleinerer und stabilerer Währungsverbünde. Die Wiedereinführung der DM darf kein Tabu sein.
Požadujeme znovuzavedenie národných mien alebo vytvorenie menších a stabilnejších menových zväzkov. Znovuzavedenie DM nesmie byť žiadne tabu.
Wir fordern eine Änderung der Europäischen Verträge, um jedem Staat ein Ausscheiden aus dem Euro zu ermöglichen. Jedes Volk muss demokratisch über seine Währung entscheiden dürfen.
Požadujeme zmenu Európskych zmlúv aby sa každému štátu umožnilo vystúpenie z Eura. Každý národ sa musí smieť demokraticky rozhodovať o svojej mene.
Wir fordern, dass Deutschland dieses Austrittsrecht aus dem Euro erzwingt, indem es weitere Hilfskredite des ESM mit seinem Veto blockiert.
Požadujeme aby Nemecko toto vystúpenie z Eurozóny vynútilo tým, že bude svojim vetom blokovať ďalšie úvery z ESM.
Wir fordern, dass die Kosten der sogenannten Rettungspolitik nicht vom Steuerzahler getragen werden. Banken, Hedge-Fonds und private Großanleger sind die Nutznießer dieser Politik. Sie müssen zuerst dafür geradestehen.
Požadujeme aby náklady tej tzv. záchrannej politiky neboli znášané daňovými poplatníkmi. Prospech z tejto politiky majú banky, hedžové fondy a veľkí súkromní investori. Najprv oni musia niesť zodpovednosť.
Wir fordern, dass hoffnungslos überschuldete Staaten wie Griechenland durch einen Schuldenschnitt entschuldet werden.
Požadujeme aby beznádejne predĺžené štáty ako Grécko boli oddĺžené odpisom dlhu.
In der Schuldenkrise müssen Banken ihre Verluste selbst tragen oder zu Lasten ihrer privaten Großgläubiger stabilisiert werden
V dlhovej kríze musia banky svoje straty znášať samé alebo sa stabilizovať na náklady svojich veľkých súkromných veriteľov.
Wir fordern ein sofortiges Verbot des Ankaufs von Schrottpapieren durch die Europäische Zentralbank. Inflation darf nicht die Ersparnisse der Bürger aufzehren.
Požadujeme okamžitý zákaz nákupu šrotových (bezcenných) cenných papierov Európskou centrálnou bankou. Úspory občanov nesmie stráviť inflácia.
Zdroj:
https://www.alternativefuer.de/partei/wahlprogramm/ (časť "Währungspolitik")
Takže zdá sa že v Nemecku, krajine, na šnúrke gatí ktorej dnes visí celá Eurozóna aj s jej dnes už gigantickou dlhovou bublinou, sa pred cca 5 mesiacmi z vreca vykľulo malé politické šidlo, alebo politická ihla, ktorá pravdepodobne bude schopná túto gigantickú dlhovú bublinu buď nekontrolovane a s veľkou ničivou hospodárskou explóziou prasknúť, alebo pomôže nájsť riešenie ako ju kontrolovane vyfučať, s čo najmenšími škodami pre všetkých zúčastnených.
Problém je len v tom, že úspech / neúspech akéhokoľvek prípadného procesu ozdravnej reorganizácie Eurozóny nezávisí od snáh a želaní politikov, ale od dôvery /nedôvery finančných trhov v menu EUR a v investície, ktoré v nej majú. A túto dôveru sa politikom ešte nikdy nepodarilo pozitívne ovplyvniť "zdravším a udržateľnejším spôsobom" ako nekontrolovaným tlačením a rozdávaním peňazí všetkým dlžníkom, ktorí o to požiadali alebo aj nepožiadali. Teda len ďalším a ďalším nafukovaním dlhovej megabubliny.
Hm, asi by som sa mal tešiť, že politici (aj keď až tri roky po funuse finančného zdravia Eurozóny, ktorý sa konal prvým oddlžovaním Grécka bez akéhokoľvek ručenia) začínajú pomaly, čiastočne a nesmelo dostávať rozum a pomaly chápu to, čomu rozumie už tisíc rokov každý jednoduchý sedliak - že dlhy sa nedajú donekonečna riešiť ďalšími dlhmi. Takže sa aj teším - hurá!
Na druhej strane mi však niečo hovorí, že ak už sa politici (tri roky po funuse, aj keď na zdravý rozum vraj nie je nikdy neskoro...) rozhodli, že idú niečo, čo sa týka dôvery / nedôvery finančných trhov nimi, teda "politikmi kontrolovane" riešiť, tak možno lepší nápad ako sa tešiť z nájdeného rozumu u politikov bude ísť si nakúpiť poriadne zásoby konzerv, dreva na kúrenie a petroleju na svietenie.
Ale možno to až tak ďaleko nezájde, možno to s tou AfD a nemeckými voľbami dopadne len tak, ako s každým iným doterajším hlasovaním v EU, ktoré mohlo čo len čiastočne zabrzdiť šialenú špirálu ďalšieho a ďalšieho zadlžovania a nafukovania dlhovej bubliny.
Možno sa stane to, čo sa stalo doteraz vždy keď hrozilo, že niekto so zdravým rozumom by v nejakom hlasovaní mohol zastaviť zadlžovanie. Jednoducho sa výsledok hlasovania zruší a zopakuje. Nejaký demokratický spôsob sa predsa vždy nájde, však sa našiel už vo viacerých krajinách. A bude sa voliť stále znova, až dovtedy, kým si to voliči s tou protizadlžovacou AfD nerozmyslia.
A keby sa to náhodou ešte stále niekomu nepáčilo, tak finančné trhy to už zariadia. Na nejaký ten týždeň-dva účelovo znervóznejú, nejakí voliči kvôli ich nervozite prídu v nejakých menších bankách o svoje peniaze a hneď pochopia, že to, že im tie peniaze politici z nejakej čerstvo vytlačenej rotačkovej várky refundujú, je predsa len praktickejšie ako sa tváriť trhovo a platiť za riziká. Navyše keď by mali platiť za riziká niekoho iného. Zhrniem to do dvoch viet. Obávam sa, že už pri prvom prípadnom serióznom pokuse ozdraviť Eurozónu rozdelením, finančné trhy väčšinu voličov vrátia späť do pazúrov zadlžovateľov. Majú na to ekonomické nástroje, ktorými voličov dostanú tam, kam budú chcieť.
