Kde by dnes boli Dzurinda s Miklošom? Kde by bola celá SDKÚ? Kde by bola celá pravica keby nebolo Radičovej? Koľko % by v posledných voľbách získali? Prečo dnešný zákulisný hrdina koalície Dzurinda krátko pred voľbami ako zbabelý potkan zaliezol do úzadia a pred SDKÚ ako štít proti Ficovi formálne vystrčil Radičovú? Keď to urobil myslel som si, že sám seba následne zastrčí do funkcie nejakého čestného predsedu SDKÚ, že urobí niečo podobné ako svojho času urobil Čarnogurský v KDH, že niekde v úzadí so cťou dožije svoj politický život.
Ale on nie, on už úplne stratil zmysel pre realitu a napriek svojej dlhodobej nepopulárnosti u národa sa stále chce vrátiť. A ešte keby sa chcel vrátiť vlastnými silami ako niekto, kto z pozície ministra zahraničia vyrieši napríklad problémy s Maďarmi. Ale on nie, on sa chce vrátiť tak, že podrazí dnes najpopulárnejšieho pravicového politika a jedinú nádej komunikačného krytia nepopulárnych pravicových reforiem - Radičovú. Podrazí ju všade kde je to možné, aj cez bojkot predsedu NBÚ. Dokonca si myslím, že Dzurinda by kvôli možnosti vrátiť sa k moci bol ochotný vládnuť aj s Ficom a zasadiť pravici definitívny úder.
Áno, popularita u národa patrí medzi základné kvalifikácie každého úspešného politika bez ohľadu na to či je pravicový alebo ľavicový. Je jedno či je antireformný alebo proreformný. Bez popularity a hlavne bez dôvery národa sa nedá vládnuť a už vôbec nie ak chcete robiť pravicové reformy, ktoré si vyžadujú uťahovanie opaskov. Národ potrebuje niekomu uveriť a vtedy je ochotný dočasne znášať aj horšie časy. A hlavne národ potrebuje vidieť, že výbercovia daní nekradnú.
Aj ten, kto kašle na fakty a uprednostňuje sympatie a emócie nech sa Dzurindovi a Radičovej pozrie do očí a zamyslí sa nad otázkou komu z nich bude tento národ pri reformách asi veriť?
Profesionálni reformní ministri a pravicoví politickí manažéri sa dajú najať aj zo zahraničia, ale serióznosť a slušnosť v politike si tu musíme zvoliť vlastnú.
