Ten druhý, optimistický pohľad hovorí, že sa v Česku podarilo zachovať, alebo vytvoriť aspoň čiastočnú nezávislosť policajných a prokurátorských štruktúr od politikov a skutočne tam existujú aj policajti a prokurátori (štátni zástupcovia), ktorí sa úplne vážne a bez srandy rozhodli očistiť spoločnosť od politicko-mafiánskych vagabundov a ich špinavostí, pričom táto akcia bola iba štartovným výstrelom veľkého očistného projektu. To je ten optimistický pohľad, ktorý môže bežnému občanovi Slovenska pôsobiť ako balzam na dušu a tá predstava môže znieť ušiam Slováka ako nejaká krásna rajská hudba.
No a potom je tu ešte ten realistický pohľad, ktorý hovorí, že bez ohľadu na to, ako to v CZ naozaj je a bude, by sme sa mali zamyslieť my, slovenskí občania sami nad sebou. Mali by sme sa zamyslieť nad tým a prehodnotiť, aký typ národného hrdinu budeme do budúcnosti uznávať a podporovať. Či to bude stále typ Jánošíka, alebo to bude typ českého žandára. Lebo bez podpory národa sa žiaden národný hrdina v praxi nepresadí.
