reklama

Stačí nechovať sa ako Trautenberk

Prišiel som na jednu čudnú ľudskú vlastnosť: vždy keď chceme niečo urobiť, musíme si na to nájsť dôvod. Skrátka začneme uvažovať, prečo to robíme a čo z toho budeme mať. Chcete príklad? Tak tu ho máte:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Stačí nechovať sa akoTrautenberk

Prišielsom na jednu čudnú ľudskú vlastnosť: vždy keď chceme niečo urobiť, musíme si nato nájsť dôvod. Skrátka začneme uvažovať, prečo to robíme a čo z tohobudeme mať. Chcete príklad? Tak tu ho máte:

Dnesbolo vonku naozaj prekrásne. Po dlhom čase konečne slniečko svietilo a boloteplo. „Deň ako stvorený na prechádzku.“, povedal som si. A tak som sazačal obliekať, na špacír po neďalekom lese. No vzápätí mi vzišlo na um, že načo mi tá niekoľkohodinová prechádzka bude dobrá. Veď som si za ten čas moholkonečne urobiť poriadok v záručných listoch alebo som sa mohol pokúsiťopraviť kvapkajúcu pákovú batériu? Skrátka, mohol som vykonať niečo užitočnéa nie sa bezcieľne túlať medzi stromami. No nakoniec som si ten dôvod našiel. „Idem na huby!“, povedal som pyšnerodine a zabuchol som dvere.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetcipríslušníci našej famílie sa určite veľmi začudovali. Ja totiž vôbec nemám hubyrád. Nemôžem za to. Skrátka, len čo moje chuťové poháriky na jazyku zacítiahuby, vyvolajú vzburu. A z toho dôvodu huby zásadne z hotovéhojedla vyhadzujem preč. (Samozrejme, že takým spôsobom, aby to hostiteľ aleboten, kto jedlo pripravil, nezazrel). Avšak, aj keď tieto „lesné plody“ nemámv láske, neznamená to, že ich nerád zbieram. Veď kto by to nemal rád:túlanie sa po lese, pozorovanie prírody a k tomu plný košík húbv pravej ruke. A navyše, viete aký má človek nádherný pocit, keďobjaví nádherného dubáka?? Práve vtedy sa totiž máte možnosť cítiť ako víťaz.Celé je to o tom, že Matka príroda, ten dubák tak zle schovala, že vy steho našli. Tým pádom ste vyhrali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak,nie vždy je Matka príroda tým porazeným. Často sa stáva to, že savyberiete do lesa na hubya nenájdete ani jeden. Poviete si len tak na zľahčenie celej situácie:„Asi nerastú.“. No v tom stretnete suseda s plnými rukami šampiňónov,vatovcov, masliakov, kozákov a všakoľakých iných druhov húb a máteokamžite po nálade. Toľká potupa, cítite ako sa vám všetky stromy smejúa vrabce o tom čvirikajú ostatným vtákom. Zbitý ako pes sa vrátitedomov a na celé hubárčenie zanevriete. Práve vtedy Matka príroda ukázala,že je mocnejšia.

Noja som svojim dlhoročným pozorovaním prišiel na to, ako ju prekabátiť.Pochádzam totiž z hubárskej rodiny a z hubárskeho kraja. Môj ujodokonca huby „pestuje“ ako kvety. Keď je teplo a sucho, tak sa vyberies krhlou v ruke do lesa a vodou polieva miesta, kde vie, že hubystopercentne rastú. A tak keď ostatní hubári zívajú od nudy, môj ujo nesiez lesa nádherné skvosty prírody. Vtedy si idú všetci chalupári oči vyočiťa snažia sa z uja dostať ako to robí. No ten im to povie až po piatompive... Musíte teda uznať, že pre tento výskum som mal výborné podmienky.A na čo som teda prišiel??

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednása o to, že vždy, keď sme sa s mojou rodinou či známymi vybralivystrojený do lesa na huby, nikdy sme nič nenašli. Mali sme košíky, tašky, nahlavy sme si dokonca nasadili tie smiešne hubárske klobúky, a nič. Anijeden sme vtedy neobjavili. A ak aj áno, tak sa nakoniec ukázalo, že jesmrteľne jedovatý. No keď sme si len tak vyšli do lesa pozrieť či „rastú“,našli sme ich toľko, že sme potom sušené huby rozdávali každej návšteve. Mojastarká vtedy vždy hovorila, že tým, ktorí idú do lesa iba preto, aby siz neho niečo odniesli, Matka príroda nič nedá. No tým, ktorí prišli obdivovaťto, čo stvorila, venuje aj to posledné, čo má. Ja viem, znie to akoz Krakonošových pohádek, ale skutočne to tak je. Skúste to aj vya uvidíte, že keď pôjdete na huby bez košíkov, nazbierate ich viacej.Avšak v tom prípade si so sebou zoberte aj viacerých pomocníkov, aby stetoľké „poklady“ mohli aj odniesť. Lebo napokon by ste tie huby museli nechaťtam, kde ste ich objavili a keby ste priši domov, nemohli by ste rodine ukázať ten dôvod, prečo ste boliv lese.  Ja som dnes nezažil pocit víťazstva nad Matkou prírodou, nedoniesol somdomov ani jeden hríb. A keď sa ma rodina pýtala, čo som teda v tomlese robil, keď som nič nedoniesol, povedal som im pravdu: „Chcel som sa ibaprejsť.“. Niekedy je to ľahšie ako hľadať dôvody. A navyše, huby teraz asinerastú, lebo som žiaden nenašiel.  

Marek Janičík

Marek Janičík

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodil som sa pomerne mladý a za svoj najväčší životný úspech pokladám to, že som vôbec na tomto svete. Žijem v Považskej Bystrici, nehanbím sa za to, ale ani sa s tým nechválim. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu