V rámci Akademického Prešova bola ponukaskutočne bohatá. Študent sa však musí aj učiť, taksa trošku skresala. Názvy predstavení bežnémusmrteľníkovi nič nehovoria, výber je preto čistonáhodný. Prípadne si necháme poradiť odskúsenejších znalcov. Navštívila som dvepodujatia. Divadlo a tanec. Obe sa konali na Malej scéne,ktorá bola do prasknutia naprataná divákmipachtiacimi po kúsku umenia. Tešila som sa, že konečne navlastné oči uvidím skutočné divadlo. Tanečnépredstavenie malo byť len čerešničkou na torte, nakoľko somtancu zasvätila pár rôčkov. Po absolvovaníoboch predstavení môžem skonštatovať jedno: Kto bolnechápe, kto nebol nepochopí.
Tento výrok síce hovorí o živote, alevystihuje podstatu mojich pocitov z AP. Ja som bola, alenepochopila som. Skutočne celkom presne neviem, čo mi malo povedaťexperimentálne divadlo o snoch a moja tanečnásrdcovka pod názvom v Rukách človeka. Asi somešte kultúrne nevyzretá alebo jednoducho nakazenáobyčajnou komerciou. A tí, čo neboli? Samozrejme,nepochopia.
Zvláštne, chceme kultúru, ale keď je na dosah,odignorujeme ju. Lebo kto chce, čas aj prostriedky si nájde.Ja som si ten čas našla a neľutujem. Možno som nepochopilavnútornú podstatu stvárnenia, no spríjemnilasom si deň. A cítila som aj ducha umenia. Páčilosa mi divadlo ako také a z tanečnéhopredstavenia som bola vo vytržení. Takže nabudúcevýhovorky bokom, kultúra tu vždy bola, je a bude,stačí len natiahnuť ruku a vybrať si.
