Som Slovenka s prechodným 3-ďnovým pobytom v Prešove. Moje srdce ale patrí len Ružomberku. Zoznam autorových rubrík: Športujeme, Z prešovského chaosu, Súkromné, Nezaradené
Magický dátum 8. 8 2008 odštartoval olympiádu v Pekingu a zároveň aj novú plnoformátovú televíziu. Trojka, teda STV3 začala vysielať pod hlavičkou Slovenskej televízie. Ďalší okruh verejnoprávnej Slovenskej televízie, ktorý mal byť pre športuchtivého diváka čerešničkou na bohatej torte športových zápolení, sa paradoxne stal nedostupnou lahôdkou pre vyvolených.
V rámci svojho európskeho turné zavítala adrenalínová Trabers Monstertruck Stunt show aj do Ružomberka. Chcela by som napísať prečo prišli títo svetoví kaskadéri aj do nášho malého malebného mestečka, (pre neprajníkov dodávam – neustále sužovaného výparmi papierenského gigantu a zahaleného do hustého dymu z miestnej tehelneJ) pravda je ale taká, že sa mi to nepodarilo zistiť. Organizátora trápili iné starosti a na takéto malichernosti nezostal čas. Čo sa teda pod Čebraťom, presnejšie pod Malinôm, udialo?
Jedného dňa, ktorí sa pre slabú pamäť vtedy zúčastnených už nedá presne určiť, sa konal štafetový beh. Tento beh sa bežal cez celé územie Slovenska a Česka, od slovenskej Dukly až po český Aš. Písal sa rok 1948 a občania si týmto pamätným behom mali pripomenúť Deň víťazstva. V každom významnejšom meste sa bežci zastavili, aby vrchnosť porečnila nad štafetou. Štafeta, ktorú niesli vybraní študenti, však nebola celkom obyčajná. Bola to trubička naplnená zemou z hrobov duklianskych hrdinov, ozdobená stužkami.
V dnešnej dobe sa všetci sťažujú na to, že nám chýba kultúra. Žiadne podujatia, všade len komercia a skutočná kultúra je skrytá pod prachom modernej doby. Tiež mám niekedy pocit, že by toho mohlo byť viac. A najlepšie za málo peňazí, alebo zadarmo. Takže ak sa takáto akcia vyskytne, prečo ju nevyužiť?
Fimov o futbale je ako šafranu, preto priaznivcov tejto hry hie Filmy o futbale sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, preto priaznivcov tejto hry hier, určite potešil film Green Street alebo Hooligans. Pre tých, ktorí aspoň trochu vidia do futbalu, nebude tento pojem ničím novým. Pre fanúšikov filmového plátna objasním, že hooligans sú v preklade chuligáni, teda ľudia, ktorí pod rúškom podpory futbalového klubu, prezentujú násilie v rôznych formách. Tento pojem k nám prišiel z Anglicka, čo je vlastne rodisko samotného hnutia. Angličania sú vo svete známi kvalitnou futbalovou ligou- Premiership a vášnivými fanúšikmi. Preto je úplne logické, že dej filmu sa odohráva práve tu. V Anglicku je futbal skoro náboženstvom. Prvenstvo v tomto smere samozrejme patrí Brazílii, ale v Európe žijú futbalom a pre futbal obyvatelia daždivých Ostrovov.
„Mňa vy nepremeníte, mňa vy nepotrestáte „Mňa vy nepremeníte, mňa vy nepotrestáte. Mňa vy nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovákom som a Slovákom budem. A keď vyjdem zo žalára, zase len budem pokračovať, kde som prestal. Do posledného svojho dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!“ Týmito slovami sa Andrej Hlinka obhajoval pred súdnym tribunálom. Dnes, presne 100 rokov od smutne známej tragédie v Černovej, otca národa už pomaly ani nemá kto obhájiť. Verejnosť sa zmieta medzi protichodnými vyjadreniami politikov a historikov a v tomto názorovom labyrinte sa veľmi ťažko orientuje.
Jeden debakel za druhým, nelichotivé skóre 9:59, úbohá nula v kolónke bodov. Smutná, ale pravdivá výpoveď o súčasnom stave ružomberského hokeja. V Ružomberku sa nájde už len pár optimistov, ktorí sú ešte ochotní toto divadlo sledovať. Priznám sa, ja medzi nich nepatrím. Na zimný štadión ma to neťahá. Ale som hrdá Ružomberčanka a šancu nejako podporiť, či zviditeľniť naše mesto si väčšinou nenechám ujsť. Momentálne hájim ružomberské farby v ďalekom Prešove, preto som zápas HK LK Prešov – HK SM 21 Ružomberok samozrejme nemohla prepásť. V piatok, 12. októbra som spolu s kamarátkami nabrala kurz- hokejová Sedlo aréna.
Hneď po otázke, kedy konečne slovenská reprezentácia vyhrá nejakú kvalifikáciu, sa už dlhšie rozoberajú fanúšikovia. Či už tí, ktorí permanentne chýbajú na zápasoch reprezentácie, tí ktorí miesto sedadiel na tribúne ohrievajú sedačky v obývačkách, alebo tí, ktorí síce na zápas prídu, na sedačkách však nesedia, ale hádžu ich po sebe. Posledné prípady vyčíňania najtvrdšieho jadra fanklubov tzv. ultras v Trnave a Trenčíne hovoria za všetko. Chladné počasie asi viac praje bitkám na tribúnach ako súbojom na trávniku.
Futbal na Slovensku už veľmi dlho nebaví. Odvšadiaľ to zaváňa korupciou, podplácaním rozhodcov, kupovaním zápasov. Z trávnikov sa vytráca futbalová krása, hráči nemajú snahu bojovať a výsledky skôr odstrašujú ako lákajú ľudí na štadióny. Nízka návštevnosť sa rozoberá už dlhšie, ale na ligových štadiónoch to nie je nič nové. Otázky sa vynorili po poslednom dvojzápase, ktorý slovenská reprezentácia odohrala na štadiónoch v Bratislave a Trnave. Tribúny zostali poloprázdne a domácu atmosféru si vytvorili naši súperi, za ktorými pricestovali fanúšikovia až z anglických ostrovov.
