Najednom zo stanovísk už čakali premrznutí študenti gymnázia a obchodnejakadémie. Naľahko oblečení chlapci sa chceli trošku zohriať, tak sa vybralipobehať si do blízkeho poľa. Či to chcel Lucifer, či len obyčajná náhoda,v poli našli nevybuchnutú mínu. Feri, Poldi a Láďa, známi vtipkári, mínuočistili a bežali s ňou. Mladší gymnazisti ich vzali vážnea pridali sa. S mínou nad hlavou bežali k ďalšiemu stanovisku.To, čo začalo ako nevinná zábavka, sa rozbehlo. Chlapci, čo si odbehli svojúsek sa s pocitom dobre vykonaného vlasteneckého činu pobrali domov.A mína v rukách nič netušiacich študentov šla ďalej. Zastavila sa nacintoríne pri Vrútkach. Tu nad nevybuchnutou mínou, ktorá stelesňovala všetko,len nie koniec vojny, rečnila celá martinská generalita. Nikto si nič zvláštnenevšimol a už vôbec nie mínu tváriacu sa ako štafeta. Tak sa celé zhromaždenie rozišlo.Ale skutočná štafeta bola stále na ceste do Ašu. Tak kým mína šla ďalej, doVrútok dorazila pravá štafeta. Zodpovedný profesor Stráňaj vzal trubičku, sadolna bicykel a ponáhľal sa za mínou. Bežcov dobehol pri Dubnej skale zaVrútkami. Mínu zodpovedne vymenil a pravá pamätná štafeta ďalej bežalasvoju cestu.
A čonaši traja akademici – známi vtipkári? Riaditeľ ich obvinilz protištátneho činu, ktorý sa však našťastie dostatočne ututlal zabránami martinskej akadémie. Ferimu, Láďovi a Poldimu chcel vedúci odoprieťaj radosť z maturity. Chlapcov nakoniec ku skúške dospelosti pripustili,ale povesť „mínerov“ ich počas života v červenej republike neopustila. Ostalim aj povestný zmysel pre humor a vtipkári si dodnes na stretnutiachspievajú:
V jednuosudnú stredu oslavy boli,
štafetou až od Dukly slávne bežali.
Úsek svoj tiež dostala Akadémia,
všetko dobre skončilo, keby nie mína.
Lucifer to sám z pekla len nastrojilsám,
kde borci z OA stáli, položil jutam... PS:Udalosti aj osoby v príbehu sú skutočné.
