Byť študentom jevskutku úžasné. Nadobudnutá voľnosť,prehýrené noci, občas nejaká táprednáška. Rodičia väčšinou svoje ratolesti v cudzommeste sponzorujú, k tomu rôzne študentskévymoženosti a život je malina. Ale je to skutočne takéružové?
Vláda námsľúbila, že denné štúdium je bezplatné.My si zaplatíme pár povinných poplatkov a zaostatné študijné položky „zacvaká“ štát.Taká bola naša predstava o vysokom školstve. Aleštudent mieni a škola mení. Absolútnym hitomposledných rokov sa stalo zavádzanie rôznychinovácií, ktoré zrejme majú nášpostkomunistický školský systém preradiť dovyššieho levelu. Preto sa vymyslel kreditný systém,elektronické študentské kartičky ISIC-ky a namiestostarého dobrého indexu sa zaviedol veľmi modernýakademický informačný systém. Čo na tom, žes ním poriadne nevedia robiť ani naši profesori?Elektronicky by sme sa mali prihlásiť na skúšku, šesťkreditových písmeniek by malo figurovať v našichelektronických zložkách. Realita je, samozrejme,trošku iná. Na skúšku sa zapisujeme na nemodernýobyčajný papier, písmenká sú dávnov indexoch, ale AIS zíva prázdnotou. To by aleštudentom nevadilo. Veď oni do AIS-ka chodia len dvakrát zasemester. Zapísať si predmety a zapísať sa naskúšky. Bezpečnosť je však dôležitá, možnodôležitejšia ako fakt, že v systéme pomaly aninie je čo chrániť. Aby sa náhodou niekto nerozhodolzneužiť naše osobné údaje, prikázali nám,meniť svoje heslo každých šesť mesiacov. Dostali sme sícerady, ako si vytvoriť hyperbezpečné heslo, ale nikto námuž neporadil ako nezabudnúť na jeho pravidelnú zmenu.Keďže študent je tvor zábudlivý, stane sa, žezabudne aj na takú maličkosť, ako je zmena nejakéhohesla. Pri prihlasovaní do systému narazí navýraz: heslo expirovalo. Nič to, veď škola zamestnávakvalifikovaného človeka, ktorý vzniknutúsituáciu vyrieši. Lenže, nič nie je také jednoduché,ako sa na pohľad zdá. Kvalifikovaný zamestnanec školyveľmi neprofesionálne nasmeruje študenta do pokladne.V duchu zásady bezplatné školstvo, musíchudák chudobný študent zaplatiť stokorunovúpokutu. Za zábudlivosť.
Ale možno jezábudlivá aj škola, pretože na tento druh platby násnikto neupozornil. A keby nespravodlivosť kvitla, škola bybola samá zeleň. Na filozofov sa používa inémerítko ako na študentov manažmentu. Tí druhímajú totiž túto heslovú službičku grátis.Darmo sa budú kompetentní skrývať za maskunejakých učiteľov zodpovednosti, každému je jasné,že ryžovať sa dá všade a na všetkom. Lebo ak je razmožné zvoliť si predmet do istého termínu, pojeho vypršaní to už fungovať nemá. Ale všetko sadá, len treba chcieť. Zaplatiť. Za poplatok vámpredmet ochotne pridajú aj po termíne. A heslo doAIS? To potrebuje každý. Či chce, alebo nie, musívytiahnuť sto korún a ďalej snívať svoj seno bezplatnom školstve.
