Posledný večerný rýchlik, ktorý ide v nedeľu smerom na východ, je celkom pochopiteľne, nabitý študentmi. Len škoda, že slovenské železnice to ešte nezistili. Zvláštne, keď v posledný víkendový deň cestujú študenti späť do škôl. Takže ako prípoj v túto silnú hodinu vyfasujete len jeden malý vagónik. Ľudia si už zvykli. Vedia, že nič väčšie, či nebodaj lepšie ich v Kysaku nečaká. A tak sa začína boj.
Ešte predtým ako rýchlik zastaví v malebnej staničnej dedinke, osadenstvo sa začne dvíhať, aby si obsadilo čo najlepšiu východiskovú pozíciu. Pýtate sa načo? Keď vlak zastane, ľudia sa vyhrnú ako včely z úľa a bežia. Kto nevidel, neuverí. Všetci sa rozbehnú, aby si uchytili nejaký ten životný priestor v malom motorovom vagóne. Normálne preteky. Alebo skôr šesťdesiatka, najkratší šprint, lebo vagón ďalej od rýchlika nestojí. Ľudia bežia, padajú, zachytávajú kolieska svojich kufrov medzi koľajnicami a tí flegmatickejší len pridajú do kroku. A to všetko len kvôli... Jedenému mestu, o existencii ktorého, mnohí len matne tušia.
Prešov, ktorý kandiduje na Európske mesto kultúry v roku 2013, by si mohol dať niektoré veci do poriadku. Okrem iného aj železničnú dopravu. Petícia problém priameho rýchlika síce nevyriešila, ale v Kysaku by mohol čakať aspoň nejaký dôstojnejší prípoj. O osobáku my realisti ani nesnívame, ale naše pľúca by obšťastnilo zaradenie ešte jedeného motorového vagóna. Lebo ten povestný vagón číslo 2 existuje. Do „súpravy“ ho však pripájajú počas slabej premávky, keď cestuje 7 a pol človeka.
Kým nás, jednoduchú cestujúcu triedu, by potešila aj takáto motorová maličkosť, Prešovčanov zrejme potešia iné veci. Napríklad taký Kristus na Kalvárii, ktorý vďaka svojej európskej výške, o meter pretromfne aj slávne Rio. A my, chudáci odvážni cestujúci, sa môžeme akurát modliť, aby nám to malé niečo, čo optimisticky nazývajú vlak, cestou do Prešova nezhorelo. Z preťaženia...
Poprosíme ešte jeden!
Dostať sa do Prešova, ktoré sa hrdo pasuje za tretie najväčšie mesto Slovenska, je asi také náročné ako pricestovať stopom do Ameriky. Počas tejto poznávacej cesty sa ocitnete v malej dedinke Kysak. Názov asi nie je náhodný, lebo niekedy v obci, ktorej dominantou je zrejme stanica, doslova kysnete. Rýchlik z hlavného mesta totiž ide po osi Bratislava – Žilina – Košice. A práve v Kysaku sa trať rozvetvuje- šťastlivci, ktorí majú nasmerované do metropoly východu, môžu nerušene cestovať ďalej. Tí zvyšní musia vystúpiť a v prostredí nehostinnej stanice, počkať na nejaký prípoj. Na všetko sa dá zvyknúť, dokonca aj na takéto, nie práve najpohodlnejšie, cestovanie. Ale, ak si musíte svoje miesto v osobáku doslova vydobyť, niečo nie je v poriadku...
