Jenesporné, že v slovenskom športe všeobecne súpotrebné zmeny a čistky. Fanúšikovia a obyčajníľudia s tým však nič nespravia. Rovnako ako nemôžemezobrať tehly a začať stavať hokejovú halu, lebo užsme asi jediní, komu na tom záleží, taknemôžeme vtrhnúť na zväz a rovno s kreslomvyniesť pána prezidenta preč. Niečo ale spraviť môžeme.Nelámať v kuse nad našimi chlapcami hokejky. Ani nadtými, čo sedeli doma a už vôbec nie nad tými,čo reprezentovali Slovensko na majstrovstvách v Kanade.
Hokejistiz NHL neprišli a nech už ich dôvod bol akýkoľvek,v plnej kráse sa nám ukázala modelovásituácia, ako by to mohlo vyzerať o pár rokovneskôr. Mali by sme si uvedomiť, že naše hviezdy zo zámorianebudú hrať večne a treba dať priestor aj iným.Lebo keď si už títo hokejisti budú pred koncomkariéry dávať do poriadku svoje zničenéchrupy, kolená a iné telesné súčasti,na ľad v drese Slovenska bude musieť vybehnúť niektoiný. Je naivné myslieť si, že Šatan budev kapitánskom céčku zbierať pre Slovenskomedaily ešte ďalších 10 rokov. Chalani pred siedmimi rokmiv Petrohrade boli len mladí zajaci a nikto imneveril. Zrazu prišiel obrovský úspech a nabaženíSlováci chcú medailu stále. Je im jedno, kto hráa s kým hrá, lebo v Göteborgu bolozlato, tak prečo by nemalo byť aj teraz?
Aletí, čo si už v roku 2004 zložili ružovéokuliare vedeli, že tento rok sa zázraky konať nebudú.Áno, zbabrali sme zápas s Nemcami a svojpohár hanby si hokejisti vypili do dna. Nemôžeme savyhovárať, že Nóri hrali dobre a Nemci tovypustili. Nemôžeme ani ukázať prstom na Nemecko, žezápas v ktorom sme ťahali za kratší koniec, smeaj tak mali vyhrať 5:0 kontumačne. A ak by za Slovensko nastúpilhráč mimo súpisky, komisia by nám skontumovalaešte aj zápasy z minuloročných majstrovstiev.Nie, bez výhovoriek, nezvládli sme to. V ostatnýchzápasoch však chlapci bojovali a za to, že vôbecprišli reprezentovať by mali vypadnúť?
Fanúšikna Slovensku je náročný a už len máločoho uspokojí. Nedokáže sa preniesť cez prehry beztoho, aby si poriadne nezanadával na adresu hráčov,pričom často je to človek, ktorý v živote nestálna korčuliach alebo nedržal v ruke hokejku. Tvári saako fanúšik, ale v strede zápasu, ktorýprehrávame, odíde preč. A potom sa škodoradostnevysmieva a želá našim, aby si radšej vyskúšaliB – kategóriu.
Slovenskíhokejisti bojovali aj bez zvučných mien a podarilo sa imodvrátiť poriadnu medzinárodnú blamáž.Višňa mal pravdu, že Slovensko patrí do najlepšej svetovejosmičky. Aj Lašák to vystihol, keď skonštatoval, žechápe, že Slováci sú naštvanía sklamaní. Nie je až takou hanbou hrať o udržanie,veď to sa raz môže stať každému. Už si nepamätáteako Slováci spackali Salt Lake City a potom prišli doŠvédska po zlato? Hanba je byť fanúšik – pokryteca nepoďakovať sa hokejistom za reprezentovanie Slovenska a hanbaje sedieť v istom kresle, do Kanady sa ani neunúvať,len sa usmievať a neodísť preč aj keď to viditeľnechce celá republika.
Hráčisi náš hnev a nadávky naozaj nezaslúžia.Tie by mali smerovať inde. A všetci už dobre viete kde...lebo ako sa hovorí: ryba smrdí od hlavy. A túslovenskú bolo cítiť až do Kanady.
PS:Pre tých, ktorí by predsa chceli aspoň skúsiťchytiť prezidentovo kreslo a odniesť ho... jednoducho niekam,je tu link: http://spojmesaprehokej.tym.sk
