Prisledovaní nášho posledného futbalovéhotrápenia na medzinárodnej úrovni sa však popriiných dôležitých otázkach vynáraešte jedna: akým nevysvetliteľným počinom sa našareprezentácia ocitla na štadióne v ZlatýchMoravciach?
Slovenskosa síce v súčasnosti nemôže popýšiťnárodným stánkom, ale minimálne 10 inýchštadiónov by domovský stánok ViOnu hravopretromflo. Možno bolo snahou zväzu vytvorenie pravejfutbalovej atmosféry, aby sa na hráčov nepozeralo 10tisíc prázdnych belasých sedačiek, ale dvetisícky najvernejších divákov.
A akoasi prebiehal výber najvhodnejšej lokality? Návrhodohrať prípravné stretnutie na pestovanom polijedného z obecných štadiónov zrejmeneprešiel. Chýbalo totiž predpísané umeléosvetlenie. Niekoho teda napadla spásonosná myšlienka– čo tak Zlaté Moravce?
Totobola samozrejme len sparodovaná vízia výberumiesta, ktoré v konečnom dôsledku aj tak hráčomk výhre nepomohlo. Ale prečo sa zápas takéhotocharakteru nemôže odohrať na nejakom reprezentatívnejšommieste? Reč nie je o Tehelnom poli, ale o hociktorom inomslovenskom štadióne. Lebo aj keď to možno mnohýchprekvapí, futbal sa hrá aj smerom na východ odhlavného mesta a jeho okolia.
Eštebizarnejšie však dopadol výber lokality pre kvalifikačnéboje našich mladíkov. Slovenská mlaď tentorazvyfasovala štadión v Prievidzi. Po zaťažkávacejskúške v seneckých močariskách, si 21-tkazahrala pred kulisou početných panelákov.
Budúcnosťslovenského futbalu behá po náročnýchterénoch a svoje mladé organizmy zoceľuje namalinkých štadiónikoch bez obecenstva. Zrejme v duchuhesla: ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Lebo ak sa im podaríprebojovať na lavičku našich reprezentačných „hviezd“,bude to v podstate aj tak o tom istom. Chabánávštevnosť, mizerné štadióny a žiadneúspechy.
