O KRÁĽOVSTVE...

A všetci si uvedomovali, že už ani v športe to nie je, čo bývalo. Starejší si ešte občas na priedomí pospomínali na gazdu Žiletku, junáka Nepelu, či chlapca od Dubovských. Ale, čo z toho, keď krajinu dnes už reprezentujú len tie krásne devy? Veď aj driečna deva Hantuchová musela dokázať, že nielen krásu, ale aj talent s raketou do vienka dostala.
Zato futbaloví junáci dedičstvo praotcov prehajdákali v mnohých urputných kvalifikačných bojoch. S hanbou sa domov rok čo rok vracajú, aj našim českým bratom len na smiech sú. Niektorí sa snažia aspoň krásou zaujať, keď už im to s tou loptou nejde. Nuž junáci sú to šumní, len keby vedeli zabojovať, keď to kráľovstvo najviac potrebuje. Ešteže máme aj pár chlapov mocných, čo sa hokejkou vedia oháňať a poriadna bitka im nesmrdí. V roku pána 2002 všetky kráľovstvá na celom šírom svete porazili v ľadovej bitke. Domov sa vrátili zlatom ovenčení a poddaní by ich vtedy aj na rukách od samej radosti nosili. Nuž chlapci sú to šikovní, aj za Veľkou mlákou ľad trhajú v národnej bitke.
Tak kráľovstvo dnes žije len v očakávaní, že futbaloví junáci konečne niečo vybojujú, hoc len pozvánku na veľkú bitku na afrických trávnikoch. No poddaní sú možno chudobní, ale rozum celkom nestratili. Za junákov by ruku do ohňa nedali, ani zlatku by na nich nestavili a arény okolo pestovaných trávnikov zostávajú prázdne. Skupinky najvernejších sú čoraz menšie a nad spolkami futbalovými visí Damoklov meč. Junáci predvedenou hrou arény nezaplnia, poddaní verní futbalu radšej zostanú v chalúpkach, alebo na priedomí pospomínajú na chlapca od Dubovských.
Najšikovnejší z junákov už v iných službách bojujú, za hranicami kráľovstva svoje schopnosti preukazujú. Poddaní im prajú, len keby aj kráľovstvo tak úspešne reprezentovali. Lebo praotcovia to vedeli, len vnukovia akoby talentu veľa nezdedili. Ale poddaní nádej ešte celkom nestratili. V zázraky veria, veď ako inak by dokázali za chalúpku každý mesiac zaplatiť, k tomu hladné krky nakŕmiť a ešte občas aj do arény zavítať? Nádej umiera posledná, a tak pár zlatiek obetujú a svoj spolok futbalový v aréne týždeň, čo týždeň podporujú. Česť ich pamiatke!
Zvyšní poddaní zlatky na hocičo iné obetujú, akoby mali do arény zavítať. Ale skupinka najvernejších si svoju nádej uchováva, posmešky ignoruje a verí, že jedného dňa junákov futbalových bude na pleciach celé kráľovstvo nosiť.