Ak pri všetkom tom rannom zhone (umývanie zubov, tvorba HDP) nestihnete zachytiť aktuálne spravodajstvo, nájde si vás pár momentov po zakúpení si lístka a chytení sa eroticky pôsobiacej pomôcky na státie (rozumej: tyč v autobuse). Príkladom môže byť posledná príhoda, ktorá sa mojej skromnej duši prihodila.
Bol pondelok. Nebol to obyčajný pondelok. Bol povolebný. Ten je skoro úplne obyčajný, len s výnimkou faktu, že plodné debaty sa nemusia točiť len okolo ranného nástupu do práce/školy (nehodiace sa preškrtnite) a počasia ale aj okolo politiky. Ten pondelok nastal. Obzerajúc si okolie som začul debatu smutného, ak nie depresívneho rázu:
„A my budeme mať toho... Toho zlého prezidenta...“
„Heeej! Počula som... On je ten...!“
„Teeeen... Nooo! Mám to na jazyku!“
V tej chvíli začínajú rôzne trhavé pohyby snažiace sa dokázať, že rozprávajúca osoba chce niečo dôležité povedať. Nechýba lúskanie prstami, pokrivený výraz v tvári a občasné „mmmmm“ na dotvorenie atmosféry myslenia.
„Jehovista!“. Po vyhŕknutí tohto slova nastalo niekoľko uznanlivých prikývnutí.
„Hej, presne ten!“
„To isto dostal, keď bol v Amerike! Tam také robia...“
V tej chvíli bolo povedané všetko. Budeme mať zlého prezidenta.
A ja ďakujem za tieto informácie. Stáli ma nejakých 20 centov (za študentský lístok) ale zato mi otvorili oči.
