Ján Janočko
Moje 3 dni na UniCone
S pokročilou nočnou hodinou stúpa počet začervenaných očí pred monitorom a zväčšujúca sa tma za oknami je priamo úmerná kadencii výkrikov a nešťastných nadávok, ktoré trhajú ticho v preplnenej telocvični.
Ironický. Úsmevný. Nepijúci. Študujúci na Fakulte masmediálnej komunikácie. Taký som... www.attelier.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
S pokročilou nočnou hodinou stúpa počet začervenaných očí pred monitorom a zväčšujúca sa tma za oknami je priamo úmerná kadencii výkrikov a nešťastných nadávok, ktoré trhajú ticho v preplnenej telocvični.
Bolo to v jednu letnú sobotu, keď sa moja osoba zdržiavala v mieste svojho bydliska. Bola to výnimočná sobota, pretože začínala o siedmej ráno. Obvykle sa mi takto skoro ráno vstávať neoplatí, obľúbenú stávkovú kanceláriu otvárajú až o deviatej hodine stredoeurópskeho letného času. Ale táto sobota bola iná. Otec mi ponúkol skvelo strávený čas pri zametaní schodov v babkinej bytovke. I prehodil som sa pri tejto ponuke na druhý bok vyležanej diery v mojom matraci a nenápadne som tak naznačil, že akosi záujem nemám.
V uplynulom období (od 17.6.) som dobrovoľne a bez akéhokoľvek cudzieho pričinenia podstúpil odchod z facebooku. Dôvodov na tento prekvapivý krok som mal hneď niekoľko, medzi inými som toto „obdobie sucha“ poňal ako experiment, ktorý mi má ukázať, či sa dá bez sociálnej siete plnohodnotne existovať (vo veku 21 rokov a študujúc na vysokej škole).
Nie som fanúšikom spoločenských udalostí. Hlavne nie takých, ktoré sú tanečno-zábavného charakteru. Teda vlastne len takých. Napríklad pohreb je celkom fajn, ak neležíte medzi doskami vy.
Minule mi kamarátka rozprávala o teste na internete. Pár odpovedí na jednoduché otázky malo prísť vyhodnotenie môjho mentálneho veku. Tak som všetko zodpovedal. Výsledok ma nemilo prekvapil.
Prílišné sledovanie televízie vraj škodí. Možno na tom niečo bude, možno nie. Osobne sa televíznym „hlbokomyšlienkovým“ a „citytrhajúcim“ programom radšej vyhnem obrovským oblúkom. Keď sa moje skromné bytie a existencia (teda celý ja) nachádzame doma, občasne používam televízne prijímacie zariadenie ako zvukovú kulisu, ktorá by mi mala dotvoriť atmosféru, pri ktorej aj keď sa okolo mňa nič nedeje, tak sa okolo mňa niečo deje.
Sediac na drevenej stoličke a pozerajúc von oknom som načúval jeho monológu. Zo šálky žltého charakteru som usrkával mix mlieka s čímsi zdravým, čo mi Michal v ten deň namiešal. Videl som to v reklame. Viem, že nemenovaný produkt (nemenovaný preto, že som si ani za Toho Najvyššieho nevedel spomenúť na názov) istej nadnárodnej firmy obsahoval veľa vitamínov. Viac ako počet kabeliek a topánok priemernej ženy dokopy. Vraj pitie tohto nápoja váš deň naplní zdravým. Usrkol som si. Skrivenie mojej tváre do polohy „Jim Carrey v Maske" jasne naznačilo, že zdravotný aspekt mi začína byť ukradnutý. Podčiarkol som to nasypaním piatich kociek cukru. Vedel som, že vedome práve podpisujem svojim obličkám rozsudok smrti a čochvíľa budú moje rána na toalete lemované močením kociek cukru a vypľúvaním zubov, napriek tomu som neodolal. Presne ako keď vám žena zakáže zízať jej na zadok. Jasné, že na chvíľu prestanete. Ale potom...
(Ne)sviatočná cesta MHDčkou na preventívne pofidérne navštívenie zubárky môže mať aj úsmevný podtón. MHD, to nie je len 40 hlasov pre Fica natlačených v konzerve. Je to aj zdroj nebotyčnej zábavy a všakovakých zaručených informácií.
Dnešná doba kašle na ľudí so starším dátumom narodenia. Tu a tam môžeme nepriamo počuť ba až vidieť, že ľudia vo veku dôchodkovom sú odstrkovaní na druhú koľaj. Vraj nemajú prehľad o aktuálnom dianí a nerozumejú mladým. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že táto prachsprostá volovina obludných rozmerov nemá základ v pravdivých informáciách.