Človek tiahne k dobru a k sebarealizácií, to je základné posolstvo teórie A. Maslowa, známeho predstaviteľa humanistickej psychológie. Cesta k sebarealizácií nie je jednoduchá ľahká. Bariéry a blokády na tejto ceste môžu viesť k tomu, že ľudské potreby nebudú rásť vertikálne hierarchický, ale horizontálne a vedľa seba. Rast človeka sa môže týmto zastaviť, nerastie, jeho pohyb na vyššiu úroveň je zablokovaný, pohybuje sa len v horizontálnej rovine, nové potreby nevznikajú, len iné potreby sú nahradzované inými potrebami ( napr. auto jednej značky autom inej značky a podobne.) Človek je tak vedený k zvýšenému konzumu a stimulovaný nie prirodzenými potrebami rastu, ale pseudopotrebami.
Marketing je známy tým, že prostredníctvom vonkajších stimulov dokáže vytvoriť množstvo pseudopotrieb. Nadnárodná marketingová agentúra IRM previedla výskum vo viacerých krajinách a zistila, že až 80 percent ľudí ovplyvňovaná vonkajšími podnetmi a len
5 percent osôb dokáže zodpovedne integrovať vonkajšie podnety s vnútornými motívmi. Tieto poznatky vytvárajú priestor pre agresívnu reklamu a brutálnu marketingovú manipuláciu. Táto manipulácia sa prejavuje hlavne v týchto oblastiach.
1. Zneužívanie vedeckých poznatkov. Niektoré marketingové stratégie intenzívne zneužívajú vedu pre svoje ciele a menia tak kultúru a životný štýl občanov, Vznikajú nové hnutia ako je napríklad fitnes, ktoré menia stravovacie návyky, ale aj ďalšie bežné zvyklosti obyvateľov. Tieto hnutia budujú vlastné kulty, kulty ideologicky vychádzajú z poznatkov medicínskych vied, tieto poznatky sú zámerne vytrhnuté z kontextu a občanom prezentované ako najnovšie poznatky vedeckého výskumu.. Menia tak charakter vedy, ale aj kultúry a životného štýlu 2. Zneužívanie ekonomickej sily nadnárodnými spoločnosťami a porušovanie spotrebiteľských práv
Nadnárodné spoločnosti sú ekonomicky veľmi silné, niekedy silnejšie ako štát, dokážu si v rámci legislatívy nájsť formy a spôsoby ako obísť spotrebiteľské práva, respektíve právo občanov garantované ústavou. Napríklad občan má právo na kúpu funkčného výrobku. Supermarkety a hypermarkety predávajú elektroniku bez odskúšania. Spotrebiteľ tak môže kúpiť nefunkčný výrobok. Je pravdou, že pri reklamácií mu ho zvyčajne vymenia, ale náklady spojené s touto výmenou mu nehradia. Spotrebiteľ tak prichádza o svoj čas, ale aj peniaze, ktoré spojené dopravou.
Ďalšou formou zneužívania svojej sily je skrytá komunikácia nenávisti voči štátu. Uvádzanie cien konečnému spotrebiteľovi bez DPH, tak ako ju robia mobilní operátori , znamená aj metakomunikáciu toho, že štát nás spotrebiteľov okráda o 19 percent. Nehovoriac o tom, že spotrebiteľ má plné právo vedieť skutočnú cenu za danú službu. 3. Prepojenie masmédií a marketingu
Špecifickým prípadom je televízia. Komerčná televízia nemôže existovať bez reklamy., aby reklama bola účinná je potrebné zvýšiť emócie a znížiť inteligenciu diváka. Vzniká tak masmediálny efekt známy z davovej psychológie, kde v dave sa inteligencia znižuje a zvyšuje sa sugestibilita..
Prezentovanie vzorov, ktorý nie sú ani vzormi je výroba celebrít podľa objednávky nadnárodných spoločnosti a prepojenie reality show s reklamou , to svedčí o sile a brutalite marketingu. Súčasné reality show ukazujúce najintímnejšie stránky ľudského bytia sú nielen
pochybné z hľadiska etiky a morálky a našej kultúre cudzie, ale aj priamo ohrozujúce podstatu demokracie. Sú istou školou totalitárstva, lebo stiera sa hranica medzi intímnym, osobným a verejným. Najprv u dobrovoľníkov, neskôr môže sa táto hranica zotrieť aj v bežnom živote. 4. Ďalšie hriechy marketingu
Brutalita marketingu spočíva v tom, že útočí na zlé stránky človeka.
Fetišizuje
a) Lakomosť
b) egoizmus a sebectvo
c) ženu ako objekt len sexuálnej túžby
d) nezávislosť bez zodpovednosti
e) náhodu namiesto úsilia
Sofistikované marketingové stratégie vytvárajú v spotrebiteľovi množstvo neidentikovateľných pokušení, tie vedú k impulzívnemu a iracionálnemu správaniu, tak časť obyvateľstva, ktorá nie je zvyknutá na takéto pokušenia, týmto pokušeniam podľahne a dostáva sa tak do reálnej závislosti na nadnárodných spoločnostiach. Zvyšuje sa počet tých, ktorí sú zadlžení a neúmerne rastie aj počet domácnosti, ktoré reálne nemôžu splácať svoje dlhy a pomaly dostávajú k hranici chudoby hoci majú pravidelný príjem.
Nebezpečenstvo brutality marketingových stratégií je vytvorenie ekonomickej závislosti na nadnárodných spoločnostiach, strate slobody a osobnej identity, pomalej erózie národnej kultúry a zvyklosti s postupným znižovaním ekonomickej slobody jednotlivca..